Turiec

Na oblohe slovenského ultratrailu zažiarila nová hviezda a hneď treba povedať, že by si zaslúžila svietiť dlho a jasne. Pretože všetka česť Martinovi Drozdovi a Zuzke Gelnarovej, ktorí len vo dvojici dokázali vymyslieť, vybaviť, obtelefonovať, logisticky a inak zabezpečiť na prvý raz takmer bezchybnú akciu, aká u nás doteraz nemala obdobu. Aspoň parametrami: mierne nad 100km a mierne pod 7000 nastúpaných metrov. Len približne, lebo variantov bolo viac. Kto nevie o čo ide, nech sa kukne SEM, na stránku MF100. Limit 32 hodín tiež niečo napovie o náročno

Normálne povedané: prechádzka z Nezbudskej Lúčky na strane žilinskej do Turčianskych Kľačian na strane turčianskej cez Suchý a Kľačiansku Maguru, teda cez západnú časť hrebeňa Krivánskej Fatry. V ceste stojí starý a nový strečniansky hrad, chata pod Suchým na žilinskej a chata pod Magurou na turčianskej strane. Prechádzka typu „dlho, strmo hore, tak isto aj dole“. Zaberie približne 7-8 hodín. So zastavovaním kvôli kochaniu sa častými panoramatickými výhľadmi aj viac, s utekaním pred búrkou určite aj menej :-)   Na začiatok hrad Strečno, a

Plán na upršanú nedeľu znel: tréning, strečing, gaučing. Ale po strečingu sa napriek predpovediam vonku nejako rozpeknelo, hneď ma začali mrle žrať. Vyraziť niekam ďalej, to už je neskoro. Zachraňuje to martinská MHD, o desiatej vyskakujem z busu na Bystričke, kam voľakedy aj tatíček Masaryk rád chodieval. Z „námestia“ vyrážam doľava, sprava sa vrátim - dám si koliečko cez hrebeň Lúčanskej Fatry, také zelenou prudko hore - žltou prudko dolu, s oddychom po hrebeňovej červenej medzi Hornou lúkou, Veterným a Vidlicou. Z prvých skoro dvoch hodín nie

Prebiehajúca "mohutná personálna finančná kríza" ma donútila druhú marcovú nedeľu zvoliť ekonomický variant trávenia víkendu: žiadne Tatry, stačia domáce a teda na dopravu bližšie Fatry. Tak som sa bol poobzerať nad lesom, čo nám nechal orkán Xaver na Martinkách. Snobsky som sa dal vyviezť autom, lebo v lese v nižších nadmorských výškach to už začínalo vyzerať dosť tragicky – všelijaké drevené potvory začínali na husto spod snehu vyliezať. Takže taký neskorý aktuálik je toto, pozliepaný z dvoch víkendov po sebe.   Pomotal som sa

7. ročník skialpových pretekov mal šťastie, že orkán Xaver opustil svahy Krivánskej Fatry deň pred štartom. Na starom ľade nechal čerstvý prašan a vo vzduchu riadnu zimu. Tú ale vyhnali spod kombinéz všetci ešte pred štartom, lebo od prezentácie v Trusalovej bolo treba vydupať na štart kúsok pod Zajacovou ešte nejaké 2-3 kiláky. Ďalej sa šlo klasicky cez Generál na chatu pod Chlebom (tam končili vertikálisti), cez Snilovské sedlo na Veľký Kriváň a muldou dolu do jamy. Odtiaľ ženy valili posledným krátkym výšľapom už do cieľa pri chate a chlapi s

Prvý marcový víkend a nedeľa konečne ako maľovaná, ide sa na to! Po dvoch týždňoch odmäku sneh sadol a zmrzol, lavíny sa vyzúrili, bude sa dobre šmýkať. Program je jasný: Párnica - Osnica - Stoh - Chleb - Veľký Kriváň - Malý Kriváň - Suchý - Kľačianska Magura - Turčianske Kľačany. Jasné že na začiatku chýbajú Rozsutce a na konci Panošiná, aby bol hrebeň celý. Ale tie prvé nie sú veľmi lyžovateľné (a Veľký už aj zavretý) a na Panošinú sa trepať po rozrytej zvážnici lesom, to sa mi už fakt nechce.     Na lúkach nad Párnicou je

Ako nazvať "severozápadný" hrebeň Veľkej Fatry? Jednoducho ten úsek, ktorý od Borišova na sever vedie cez Malý Lysec, Jarabinú  a Kľak a končí na Kope nad Kraľovanmi. Kvôli minimálnym výhľadom a zarastenému chodníku nie je ani v lete veľmi obľúbený. V zime sú ďalšou komplikáciou pre šliapačov krátke a strmé svahy. Takže najlepšie je to asi na snežniciach (veď aj stôp po nich bolo hojne). Na pásoch sa dosť ťažko kľučkuje smerom hore ak je strmo, smerom dole ešte horšie. Ale skúsiť treba, tak som skúsil, keď vo vyšších kopcoch o

Chcelo to niečo krátke v rámci časových možností a niečo na zahriatie v tuhej zime. Preto takáto trasa. Stále do kopca a jednoduchý a rýchly odjazd z Holí do Vrútok. Inak aj v zime je orientačne jednoduchá, to sa tiež ráta :-) Zo Strečna do sedla Rakytie je to najjednoduchšie – od hlavnej poza hrad po červenej, za poslednými domami sú dve možnosti. Po cyklotrase (lesná cesta), alebo po červenej (strmšia lesná cesta). Popri nej vedie aj plynovod, tak aj keby sneh značky zafúkal, dá sa (oranžovo-čierne tyče). Teraz boli obe cesty prehrnuté až na hlin

Hrebeň Krivánskej Fatry nie je väčšinou to pravé orechové pre pásy, ale skúsiť treba. Mal som zámer skúsiť nie veľmi používaný nástup po zelenej z Kraľovian na Stoh a potom prejsť až na Kľačiansku Maguru. Voľajako to ale nevyšlo: taký deň – blbec, aký sa občas pritrafí a čo sa môže, to sa kazí. Ten nástup z Kraľovian mal jednu veľkú výhodu – do lyží som sa obul doslova na stanici, ako som z vlaku vyskočil. Až pod Suchý vrch vedie značka širokou, aj keď strmou lesnou cestou. Smerom dolu by sa tade dalo pekne lyžovať, až na pár úsekov

Ako je to s podmienkami pre šliapanie, veľmi rozoberať netreba, lebo dnes tam boli asi všetci :-) Od tvrdých profíkov po mäkkých hobíkov. Ešte že sa hore striedali, inak by plošinka okolo smerovníka nestačila. Teda všetci vedia, takže len stručne: je to dobré!   Obšírnejšie: v pohode sa dá hore aj dolu, vyzerá to že pod novým prachom je stará krusta, ktorá drží. Burina síce všade trčí, ale nevadí. Trochu vadí že sa krtko bol pozrieť na svet, ale jeho kopčeky, to je jemná hlina, tiež nevadí až tak moc :-)   Po zjazdovke sa dá aj smerom dolu, le

Snehová bieda po vianočnom odmäku zamrzla na kosť, lyže sa neoplatí vyťahovať. Dokonca netreba ani návleky na boty, niet kam sa prepadnúť. Aspoň som sa vybral obzrieť z turčianskej strany, ako vyzerá hrebeň veľkofatranský okolo jeho „centrálneho uzla“  Ploskej. Za vyhliadkovú vežu poslúžil Borišov. Pôvodne som chcel vybehnúť aj na Ploskú, ale keďže nemám auto a povolenku na vjazd do doliny už vôbec nie, bol som rád že som to stihol obehnúť „od autobusu k autobusu“ takto: Necpalská dolina – Borišov – Belianska dolina.      11 kiláko

Sobota predvianočná - konečne som sa dostal na sneh, tak som sa hneď vybral preveriť výstupové trasy na hrebeň Lúčanskej. Na začiatok som si doprial „klasickú vrútockú diretissimu“ po žltej od kempingu na Minčol. Šliapať sa dá v pohode od sedla za Hradišťom, tam sa dá aj auto nechať. Stopy po lyžiach sú síce už aj nižšie, ale to si ani kameňáky nezaslúžia. Nazad sa dá krásne zísť obchádzkou po zvážnici z Ráztok, sneh je tam ujazdený na tvrdo a nič spod neho netrčí. Asi do 900m je tenká kôra, vyššie prášok, akurát že pod ním len hlina.

Mal to byť krásny a extrémne teplý deň na začiatku septembra. Len ojedinele prehánky a búrky z tepla. Keď som sa potom doma konečne ohrial, vyžmýkal a usušil, pozrel som radarové snímky a ozaj – len dva mraky na celom Slovensku, z toho jeden visel pol dňa nad severným Turcom :-) Ale poďme po poriadku... Píše Igor: o ôsmej u mňa na Severe. Smer juh, ideme štyria. Ráno zatiaľ všetko jasné, aj nebo. Vrážame, v Martine ešte priberáme Petra a v Petre Ruda :-) Plány na tento deň dajaké sú, aj GPS na rajdoch a mapa v zálohe. Každý z nás nejaký ú

Turčianske podhorie Veľkej Fatry je tak akurát kopcovité, tak akurát premenené na polia, lúky a ostrovčeky lesov, tak akurát široké pre hustú sieť ciest. Komu netreba single v lese a technické bajkparky, kto sa rád vozí krajinou s peknými výhľadmi, tu si príde na svoje. V okolí „bajkpozitívnej“ cesty SNP. Aj keď nie je domorodec, stačí napríklad vyložiť bajk z vlaku na vrútockej stanici, prejsť cez Priekopu , najväčšiu na svete :-) a poza martinské sídlisko Košúty II ho zelená cyklotrasa dovedie na miesto činu. Na ktorejkoľvek odbočke z nej

Susedka známejšej Gaderskej doliny vo Veľkej Fatre má menej bralnaté dno, ale je viac otvorená, preto lepšie vidieť na bralá vysoko v masíve Ostrej na jej severnej strane. Ale aj nižšie, popri ceste sa niečo nájde – hneď v ústí skalné steny obsadili lezci a vyššie v doline vedie cesta aj popod skalné okno a zopár vežičiek. Jej šotolina je príjemná pre nohy. Mierne stúpanie, takže aj cyklotrasa. Kto sa tu nevyzná, trafí tiež – na konci Blatnice smerovky do oboch dolín a do Blatnickej aj nový mostík. Konečne, tie brvná už dlho hnili. Ale obnovili i