Borišov koncoročný

Snehová bieda po vianočnom odmäku zamrzla na kosť, lyže sa neoplatí vyťahovať. Dokonca netreba ani návleky na boty, niet kam sa prepadnúť. Aspoň som sa vybral obzrieť z turčianskej strany, ako vyzerá hrebeň veľkofatranský okolo jeho „centrálneho uzla“  Ploskej. Za vyhliadkovú vežu poslúžil Borišov. Pôvodne som chcel vybehnúť aj na Ploskú, ale keďže nemám auto a povolenku na vjazd do doliny už vôbec nie, bol som rád že som to stihol obehnúť „od autobusu k autobusu“ takto: Necpalská dolina – Borišov – Belianska dolina.

11 kilákov z Necpál na Balcierovo je ukážkovo ľadových, normálne by sa oplatilo pribaliť korčule. Vedľa v Belianskej to isté a ostatné doliny iné nebudú. Zato autá okolo mňa svišťali ráno hore dolinou jedno za druhým. Na Balcierove seriózne parkovisko. Ale sa zo dve pristavili či nechcem odviezť, dobrí ľudia chodia do hôr... Od konca cesty najprv schodíky lesom - šmykľavé poriadne, mačky by neostali v hanbe, ale to len kúsok . Čím vyššie, tým viac snehu namiesto ľadu, na slnku okolo obeda aj trochu zmäkol. Ale na mačkách aj na Borišovskú „strechu“ by sa pohodlnejšie stúpalo. Okolo chaty bolo riadne rušno, aj na kopcoch v okolí, ale všetko pešiaci. Pod chatou síce nejaké staré stopy po lyžiach bolo vidieť, ale v týchto podmienkach sa ozaj pohodlnejšie pešuje ako lyžuje. Ploská oproti je vylízaná, vyfúkaná dohola na strmom západnom svahu, ostatné miernejšie sú vysnežené (aj severný vyzeral biely) - dalo by sa, aj ďalej na juh smerom na Krížnu. Hádam aj zlyžovať popod Suchý vrch by šlo. Ale predstava hrkotania po tej ľadovej kruste, nič moc.

Dolu z Borišova som pre zmenu zbehol do Belianskej – aj tu je chodník na Havranovo predupaný a tvrdý, nešmýka sa moc. Pešo v pohode, na lyžiach samozrejme neschodný. Zato v doline čistý ľad až do dediny. Tu som už ponúknutým odvozom nepohrdol, dolu sa predsa len išlo akosi horšie po tej kĺzačke.

Rišo Pouš