Borišovský výbeh 2015

Aj tento rok sa Vetroplachtím vybral obzrieť najkratší a najstrmší beh do vrchu u nás. Sú to zaujímavé preteky, čo sa pocitov týka: po dobehu človek nevie ako sa volá a o chvíľu už nevie, že vôbec bežal :-) 780m „behu“ a 212m prevýšenia Necpalčania organizovali v sobotu 13. júna už po šestnásty raz. Desať minút driny je príliš málo na zabitie pekného dňa, tak aj tentoraz sme dali rozklus z Tureckej. Len prvá etapa (bajkovanie z Králik) bola oproti vlaňajšku nahradená autopresunom. Zas o to silnejšia úderka sa vybrala dobyť Borišov.

Zapichli sme to v tieni pri zasnežovacej nádrži na Salaškách (že sa cestou nazad schladíme) a davaj šliapať na Krížnu.  V rastúcom hice – ešte že hore fajne fučalo, z juhu. Hrebeňový rozklus, to je pohladenie po duši, v tomto čase na lúkach všetko kvitne ako divé. O necelé tri hodiny sme sa už prezentovali (tentoraz za 3 Eurá), fasovali čísla, buffky, pitný režim a lístky na klobásu a mohli sme ísť dolaďovať taktiku a hľadať formu. Niektorí márne :-)

Tento „beh v úvodzovkách“ je vhodný skôr pre silné ako behavé nohy, takže skialpinistov ako maku. Dokopy sa nazliezalo 65 štartujúcich, čo je slušný počet na túto akciu – možno aj kvôli tomu, že na nete sa konečne dali nájsť propozície, a celkom ľahko. Lákali možno aj peniažky pre prvých troch absolútne u mužov aj žien (150, 80, 30€). Dobrá hodinová mzda by to bola nie? Štartovalo sa od dvanástej, v minútových intervaloch. Trať suchá, vietor sem tam aj pomohol, ale hlavne odohnal muchy.

V mužskej aj ženskej kategórii počtom prevažovali veteráni nad 41 rokov. Špecialista „vrchár“ medzi zimnými šliapačmi Jožo Hlavčo nedal nikomu šancu za  6:11, o pol minúty pred druhým. Častý víťaz Poliak Andrzej Dlugosz vraj po zranení ešte nebol vo forme, skončil štvrtý. Medzi ženami  dominovala Katka Paulínyová (8:51)s odstupom vyše jeden a pol minúty pred dvoma prenasledovateľkami.

Po výbehu už len bolo treba dopotácať sa dole kopcom nazad k chate a mohlo sa začať vychutnávať: víťazi a víťazky v absolútnom poradí šampus, ostatní aspoň tú klobásu. Niektorí vďaka vegetariánom aj dve. Posedenie na tráve, pokecanie a bolo sa nám treba zberať tou istou cestou nazad. Už to bolo akosi viac do kopca, ale čakal na nás ten bazénik na Salaškách a po „kúpeli“ kofolka s prídavkom na Starých Horách. Vydarená akcia v dobrej spoločnosti a pekný deň za nami. Hádam zas o rok...

Sisa, Martin, Ripo