Chleb-veľkonočný-skialpaktuál

Víchre a snehy sa v sobotu konečne upokojili, tak som sa vybral na Chleb obzrieť tú neskutočnú nádielku, aj aby ostali budúcim generáciám zachované tieto výčiny počasia. Zakotvil som kúsok nad Trusalovou (ale vraj sa lepšie ide zo Šútova, z konca dediny priamo do lyží), kúsok som sa pošmýkal stredom cesty (koľaje až na asfalt, medzi nimi tak 20cm snehu) a napojil som sa na žltú. Stopa exkluzívna, čerstvo pocukrovaná nočnou prehánkou, ale po ôsmej už to začínalo lepiť. Až nad Zajacovou (zhruba na 900 metroch) bolo už pod nulou.

Les pod Generálom ako z vianočnej rozprávky, Generál síce zo včera polyžovaný, ale stále sa bude dať popoludní v tých duchnách vyblbnúť. Nocľažníci z chaty už preleštili traverz do Snilovského sedla, takže až tam pohodlne. Mraky sa držali okolo 1400-1500m, takže čím skôr dolu: prvý raz do Oštiepkovej. Hore vetrom ubitý sneh, okolo vleku rozlyžované, ďalej od neho medzi stromami taký hutnejší prašan, čím nižšie, tým redší, v ňom každú minútu pribúda oblúčikov. Vlek chrlí frírajderov.

Dosť bolo davov, ide sa na Kriváň: zo Snilovského sedla traverzom východného svahu, nie cez hranu, tam je isto ľadovo. Aj na vrchole ľad, ale už pár metrov nižšie smerom do Snilovskej doliny rovnomerná mäkká vrstva nového snehu, dobré oblúčiky, aj keď nevidno pod nohy. Na severnej hrane žľabu sa síce škerí prevej, ale pod ním v mulde je to komfortné. Až dole k potoku.

Opáčim aj protiľahlý svah: z doliny plytkou muldou hore, pod Chleb. Zo sedielka južne pod vrcholom neskutočná lyžovačka – susednou muldou nazad do Snilovskej doliny, až k potoku, dole v „ozajstnom“ prašane. Potom trochu prešľapávania hore potokom, ale tých pár cm nočného snehu je ako páperie a pod tým hutnejší a ťažší „kalamitný“ sneh z minulých dní, ktorý sa už moc neborí. Miestami je ho odhadom aj 70cm. O chvíľu som vo vlastnej stope a dám si sedielko pod Chlebom ešte raz.

A potom už len to vyblbnutie dole Generálom – okrem ľudí ide hore aj ratrak, ale stále sú to oblúčiky ako v perinách, aj nižšie v lese, až na zvážnicu. Mokré to začína byť až nad Zajacovou a dole na ceste už koľajami tečú potoky. Ale to čo je zatiaľ hore – jednoducho „Šťastné a veselé!“

Rišo Pouš