Fatransko-strážovský okruh na cesťáku

Cesty na pomedzí Turca, Hornej Nitry a Považia sú výrazne cyklopozitívne: málo áut, pekná krajina, väčšinou dobrý asfalt, výživné stúpania, ktorých letným bonusom navyše je fakt, že sú často v tieni. K tomu keď sa ešte pridá príjemný chládok nedeľného rána v polovici augusta a predpoveď dáva prísľub pekného dňa bez dažďa... Plán je jasný: Martin, Bojnice, Nitrianske Rudno, Zliechov, Čičmany, Fačkovské sedlo, Kľačno, Kláštor pod Znievom a zas cez MT domov. Asi 150km. Žiletkári a cestní cyklomaratónci poznajú, Fatransko-strážovský cestný maratón sa voľakedy tešil veľkej obľube...

Začínam aj zahrievam sa akosi pomaly, ale keď ma ofúkne skupinka, kde sú okrem žiletkárov aj bajkeri, už si to nenechám a vešiam sa.

Ale dlho nevisím, už vari po kiláku odbočujú v Moškovci doľava, ja na Prievidzu doprava. Túto časť Turca až po Budiš mám veľmi rád, je to pekná, zvlnená krajinka na podhorí Žiaru. Po pravej ruke lúky, lesy, po ľavej kotlina ako na dlani.

  

Už sa trúsia prví „výletníci“. Tu je to na výhľady zo sedla ozaj vďačné, ale krajnice tu takmer neexistujú a keď vidím, ako niektorí kľučkujú, zimomriavky mi naskakujú. Akurát predvčerom trafilo neďaleko auto cyklistu pri nepodarenom predbiehaní...

 Z Jasenova prvý krátky kopček na zahriatie, so slnkom v chrbte točím malú pílu popod Vyšehrad. Začína sa dvíhať južný vietor, teším sa ako ma potlačí na ceste nazad.

 Za Nitrianskym Pravnom v protismere jeden žiletkár za druhým, asi všetci valia hore do kopcov. V Bojniciach už začína nedeľné šialenstvo, pred kúpaliskom sa tvoria kolóny parkovaniachtivých dovolenkárov, mám čo robiť, aby som aj ja nezaparkoval. Nedobrovoľne, do jarku :-)

 Teším sa na ďalší môj obľúbený kus kraja: pár výživných serpentíniek hore kopcom, kde sa vo vracačkách cesta riadne „stavia na zadné“, a nasledujúcich pár kilákov kľukatej cesty podhorím Strážovských vrchov.

 Aj tu sa cesťáci premávajú o 106. Niet sa čo diviť, tu sa človek nenudí, je to stále hore-dolu, doprava-doľava. A v diaľke romanticky dymí elektrárenský komín :-) Radosť jazdiť.

 Na konci zas pár serpentíniek, teraz pre zmenu dolu kopcom, cez Dlžín. Slnko začína poriadne vyprážať, no veď nič to, o chvíľu sa schladím.

 Cez hrádzu nádrže v Rudne radšej len rýchlo prefrčím a nepozerám sa, ako sa tam ľudkovia rochnia, ešte by som im začal závidieť. Mňa čaká chládok horskej doliny.

 Ale zastávočka krátka musí byť, lebo dochádza voda v chladiči. Cintorínska voda – dobré zdravie dodá. V Liešťanoch je kohútik hneď za bránkou a hneď pri ceste. A chladiť bude treba výdatne, skoro až po Zliechov.

 Za odbočkou z hlavnej na Zliechov nový asfalt! Ale vytešujem sa márne, po 200 metroch nasleduje tradičné kľučkovanie pomedzi diery a záplaty. Len posledný, najstrmší „asikilometer“ je už hladučký ako detská ritka. Aspoň niečo, nebol som tu pár rokov, nečakal som.

 Na kopci vpravo vbok a ďalší kopec. Ale miernejší, aj cesta lepšia. Pekný traverz popod Strážov do Čičmian.

 Už dlhšie sledujem nové žlté šípky, na vrchole stúpania už je natiahnutá čiara horskej prémie a aj plagát na múre nalepený, hneď som múdrejší, čo tu bude.

 Zjazd do Čičmian, to je ako za trest, tie diery. A najhoršie sú tie ukryté v tieňoch. Ale nižšie je lepšie a dám si to cez dedinu, nie obchvatom, aj keď pomedzi turistov treba trochu kľučkovať.

 Čičmianskou dolinou široká cesta, je čas pustiť rajdy, je čas na obed. Nech má motor silu vydriapať sa pod Kľak. Južné vetrisko ma poriadne poháňa aj bez šliapania.

 Vo Fačkovskom sedle takisto plno, cestovný ruch je tu rušný, všetci chcú do prírody. Autami :-) Na vrchu len pre efekt rozliali cestári trochu nového asfaltu, takže cestou dole zas drkocem šróbami a kosťami po rozbitej krajnici.

 Z Kľačna hore do Vríčanského sedla je väčšinou lepšie ísť v protismere, ktovie prečo práve moja polovica cesty je rozbitejšia? Smerom dole do Vrícka je to už dobré, aj preto (a pre tankodrom pod Zliechovom) chodím tento okruh v tomto smere.

 Pred Vríckom ešte si užívam trochu adrenalínu, keď auto oproti mne vyletí zo zákruty asi pol metra od krajnice. Tej mojej. Byť tam o 5 sekúnd skôr, už nemám žiadny problém... Takže  si dávam symbolickú poslednú zastávku na cintoríne v Ležiachove, kde uzatváram okruh. Nieže by som sa šiel pomodliť, len domov mám ešte asi 20 kilákov a zas došla voda :-)

 Rišo Pouš