Ferrata HZS na Martinské hole

 Počúvam o nej už dobré dva mesiace. Najprv len v náznakoch, potom sa začali objavovať konkrétnejšie informácie, neskôr fotky a s postupujúcim časom čoraz viac subjektívnych dojmov zo všetkých strán. Mám pocit, že snáď všetci tam už boli. A čo som ja horšia?!

Ferrata HZS bola vybudovaná v priebehu roku 2013 a vedie kaňonom Pivovarského potoka. Ten steká spod hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry do Martina. V súčasnosti je vybudovaná horná časť chodníka, ktorá by mala byť v budúcom roku doplnená o spodnú časť a tým vznikne ucelená zaistená trasa od konečnej zastávky Martin-Stráne až na Martinské hole. Takisto sa plánuje vyznačenie chodníka podľa platnej STN a doplnenie informačných tabúľ o biodiverzite miestneho horstva.

Toľko teória. Tú treba preveriť a tak jedného hmlistého jesenného rána vystupujem z autobusu na konečnej na Stráňach. Podľa pokynov stúpam žltou značkou vedúcou na Hole a na tretej pravotočivej zákrute od konca asfaltky (vo výške 800 mnm) sa odpájam na výraznú bočnú lesnú cestu. Odbočka je dočasne označená aj šípkou na strome. Ďalej už stúpanie nie je také intenzívne, cestu križuje Malý pivovarský potok a o kúsok ďalej aj stĺpy bývalej lanovky. Šírka cesty sa pomaly zúži a už len úzky chodník ma dovedie k začiatku ferraty HZS vo výške 930 mnm.

Všetok cirkus začína dreveným mostíkom. Už na začiatku ma úplne opantáva atmosféra tohto miesta: množstvo menších či väčších vodopádov, skaly obalené machom, farebné lístie padajúce zo stromov. Neviem sa vynadívať. Keď sa k tomu pridajú zaistené pasáže, moje blaho dosahuje vrcholu. Lano je ťahané po skalách ponad koryto potoka, prekonáva vodné kaskády a vodopády. Obtiažnosť v tomto úseku je údajne za B. Nikto z ľudí, ktorých tu stretám, nemá istiace pomôcky, ale treba mať istotu v nohách a dávať dobrý pozor, pretože skaly sú vlhké a klzké, dobrá obuv je nutnosťou. Približne v 2/3 ferraty vo výške 1130 mnm sa chodník rozdeľuje a predo mnou visí riadna dilema. Naľavo pokračuje variant s B-čkovou obtiažnosťou, napravo je o niečo "hustejšie" C-čko. Nepomáha mi ani možnosť nahliadnuť z tohto miesta do obidvoch doliniek, pretože obe sa zdajú krásne. Nakoniec volím C s väčšími vodopádmi. Tie prekonávajú dva výrazné skalné prahy, po ktorých sa treba vyštverať s pomocou kramlí. Strmé pasáže sa striedajú s oddychovými a tak mám možnosť si to patrične vychutnať a aj čo-to pofotiť.

Miesto, kde sa chodník definitívne odpája od koryta potoka, zaregistrujem len podľa stôp vyšmýkaných v blate. Až o niečo neskôr natrafím na nesmelú červenú šípku na strome, ktorá ma navedie na modrú TZT vedúcu z Bystričky na Martinské hole. Aj B variant vylezie na značku niekde v týchto miestach (cca 1250 mnm). Cesta k chatám a potom späť do civilizácie je už jasná.

Zhrnuté a spočítané: na nástup si treba zatiaľ rezervovať asi hodinu chôdze, ferrata trvá cca 1,5 hod, ak si ju chce človek vychutnať, zostup sa dá zmáknuť za menej ako hodinu. Prvá slovenská oficiálna ferrata ponúka nádherný zážitok v nádhernej prírode. Tí, čo ju budovali, stavili na istotu. A na záver ešte pár čísiel: na chodníku bolo zatiaľ použitých 410 m oceľových lán, 80 stúpačiek, 160 istiacich bodov, sú tu vytvorené 3 oddychové miesta s lavičkami a 4 premostenia potoka.

Jana Jaraba