Hrebeňovka Krivánskej Fatry na pásoch

Prvý marcový víkend a nedeľa konečne ako maľovaná, ide sa na to! Po dvoch týždňoch odmäku sneh sadol a zmrzol, lavíny sa vyzúrili, bude sa dobre šmýkať. Program je jasný: Párnica - Osnica - Stoh - Chleb - Veľký Kriváň - Malý Kriváň - Suchý - Kľačianska Magura - Turčianske Kľačany. Jasné že na začiatku chýbajú Rozsutce a na konci Panošiná, aby bol hrebeň celý. Ale tie prvé nie sú veľmi lyžovateľné (a Veľký už aj zavretý) a na Panošinú sa trepať po rozrytej zvážnici lesom, to sa mi už fakt nechce.

Na lúkach nad Párnicou je odhadom asi 30-40cm snehu, ráno našťastie ešte zmrznutého. V stupáku od salaša k vlekom ale už poriadne pečie do chrbta. Nasleduje nie veľmi komfortný traverz s hrboľatou stopou a spústou konárov krížom cez ňu. Našťastie krátky a lesom, v tieni. Sedlo Strungový príslop a prvé výhľady - deň začína byť nádherný! Natopený firn sa ale začína lepiť na pásy, rýchlo vyššie! Posledné metre na Osnicu s lyžami na batohu a krátka, ale parádna lyžovačka do sedla pod Rozsutec a Stoh, po firne rovnom, tvrdom tak akurát.

Trištvrte hodinka na Stoh - dole v lese sa stopa bije s dierami po pešiakoch, zle sa kľučkuje pomedzi stromy, ale aspoň je tu normálny sneh. Nad lesom už pohoda po tvrdom snehoľade. Jedovatý severáčik dobiedza, ale aspoň nie je priteplo. Najsamparádnejšia lyžba dňa dolu vyžehleným žľabom do tradične vylízaného Stohového sedla a začína typický krivánsko-fatranský hrebeň. Ostrý, s chodníkom prevažne na južnej strane, cez malé preveje, okolo kosodreviny a kameňov. Mať tak pravú nohu kratšiu :-) Niekde už musím aj po tráve, snehu je tohto roku málo. Hádam ešte čosi prisneží, inak toto bude dosť krátka sezóna.

Grúň, Steny, Hromové, Chleb - rýchlo to ubieha, davy hustnú, vietor fičí, oblaky začínajú prikrývať vrcholy. Podklad od čerstvého poprašku po starý ľad, ale aj v najstrmšom to dobre drží. V záveternej jame pod Chlebom pauzička na obed a ide sa ďalej. Nechápavo krútim hlavou nad niektorými „frírajdermi“, ktorí sem zliezajú ledva pluhom. Hlavne že majú široké gate a na prilbách „gopro“ :-) V Snilovskom sedle tradičné víkendové mravenisko, za hranou Kriváňa hmla, tak do sedla Bublen zjazdujem radšej na pásoch, aj keď traverznúť okolo Pekelníka by sa to nejako dalo - ak by bolo niečo vidieť.

Malý Kriváň je v mlieku, pred ním na pár strmších výšvihoch pomáhajú haršajzne, ale tiež by sa to dalo všetko poobchádzať. Dolu do sedla Priehyb to ide už bez pásov, aj keď na konci s výdatnou pomocou rúk, tesne popod hrebeň. Stratenec sa dá prejsť v pohode po hrebeni po vrchu kosovky, žiadne kľučkovanie ako v lete. Smerovník v sedle Vráta nevidno, celý je pod snehom. Cez Biele skaly treba lyže ešte preniesť, ale na Suchý je už len na skok a zas na pásoch. Nasleduje predposledná lyžovačka do sedla pod Suchým. Krátka síce, ale pekná, firnovo - jarná. Korisťou je stratená termoska, čo akurát vyliezla spod roztopeného snehu.

Ešte mierny stupáčik na Maguru (komfortná stopa, tu aj pešiaci vedia čo sa sluší) a zošup k chate. Lesom, v hnusnej kôre, ale nevadí. Nižšie bude lepšie. Aj je - pod chatou už len parádne lyžovateľný firn, čím nižšie tým mokrejší. Hlavne že stále dosť, skaly ešte netrčia. Ale len po zvážnicu, odtiaľ dole už len špinavý ľad a blato: na batoh idú pre zmenu lyžiarky, lyže do rúk. Von z lesa, lúka nad dedinou je jeden veľký močiar. Výýýýýýborne sa tade čvachtá v teniskách, pekný deň sa končí mokrými nohami, ale domov je to našťastie už len na skok.

Rišo Pouš