Lučenec je aj v Turci

Je to (alebo skôr bol) na výhľady bohatý kopec v severnej časti Veľkej Fatry na rozhraní Sklabinskej a Kantorskej doliny. Má 1041 metrov a jeho meno napovedá, že je bohatý na lúky a pasienky – tých je dosť hlavne na hrebeni, po ktorom vedie žlto značený chodník. Značka sa odpája z asfaltky v Sklabinskej doline na dvoch miestach a prechádzka (asi trojhodinová) sa teda dá zokruhovať.

Z dolnej lokality „Medzi mníchmi“ je výstup dlhší a pozvoľnejší ako z vyššie položenej odbočky „Na jame“. Medzi oboma miestami je to asi na 15 minút chôdze dolinou po asfalte. Spodná časť nástupu do stúpania z oboch lokalít je samé blato – buď po kravách alebo po zvážaní dreva. Lúky, najmä tie vyššie, sú kosené a spásané čoraz menej, preto tráva poriadne rastie a po daždi alebo v rannej rose by to chcelo skôr plavky ako vibramy.

Druhým problémom sú tie sľubované výhľady – vo vrcholovej knihe sú najstaršie záznamy z mája 1984 a všetci sa tam rozplývajú, ako nádherne odtiaľto vidieť. Lenže stromy za tých 25 rokov poriadne podrástli! Asi najlepší je pohľad z lúky „Pod Lučencom“ krížom cez Kantorskú dolinu na blízku Katovu skalu a potom spod vrcholu kopca na opačnú stranu - na stred a sever Turčianskej kotliny.

Zaparkovať sa dá nad dedinou pri strelnici, ale zo Sklabine od autobusu je to len nejakých 15 minút navyše. Takže tip skôr na prechádzku po nedeľnom obede, ale nie pre „fajnovky“, lebo hustá mokrá tráva a blato vedia odradiť.


Rišo Pouš