Lysec veľkofatranský, napríklad...

O tomto kopci je tu toho už viac, ale všetko zo zimy. No aj v lete je Lysec, ktorý podľa S.H.Vajanského „bujno spína sa ako ľvica napružená k skoku“, vyhľadávanou vyhliadkou. Lebo ak človek zaparkuje priamo pod ním v Jasenskej doline, hore - dolu je to otázka 3-4 hodín. Dá sa to samozrejme zokruhovať - prístupové cesty na vrchol (1381m) sú štyri. Dve z Jasenskej, jedna z Belianskej doliny. Tú štvrtú, z hrebeňa Veľkej Fatry, nevyužíva veľa ľudí. Asi ani žltú z Belianskej, Slávkovou dolinou - tú ani neodporúčam, Slávkova je po ťažbe a ťahaní dreva rozrytá do mŕtva.

Lenže čo ak človek nemá auto, ale má voľnú celú sobotu? Môže napríklad začať už v Martine a predĺžiť si to na celodennú túru takou „cezpoľnou turistikou“. Nie sú to ale len polia, naopak. Celkom pekná krajinka je v tej pahorkatine na podhorí a najmä na jeseň vyniká farbami.

 

Začať treba napríklad pri skanzene, intuitívne sa premotať lesno-lúčno-pasienkovo-poľnými cestami k novej rozhľadni na kopci medzi Jasenom a Belou a odtiaľ zbehnúť do Jasenskej doliny. To trvá asi 2,5 hodiny. Od vlekov na Kašovej je to po zelenej a žltej na kopec čosi vyše 3 hodín, podľa smerovníka.

Rýchly návrat z vrcholu do Jasenskej doliny zabezpečuje strmá modrá, spádnicová, s občasnými výhľadmi na sever. Ďalšia strmá, ale oveľa kratšia žltá, vedie z doliny hore, na protiľahlý svah, na lúky medzi Jasenskou a Sklabinskou dolinou. Len je teraz trochu problém ju trafiť, lebo začína pri chate, ktorú akurát prerábajú a je tam bordel. Po lúkach už sa potom dobre cupká dolu do Sklabine, aj starej poľnej asfaltke sa dá po mäkkom vyhnúť.

Posledný úsek zo Sklabine je zas taký intuitívny, cez lúky a polia, cestou-necestou. Napríklad ponad Diakovú a popri letisku v Tomčanoch, nazad do mesta. S koncom napríklad pri Etnografickom múzeu, keď už sme to už tak štýlovo, etnograficky - skanzenovo, ráno začali. Príjemné blúdenie!

Rišo Pouš