PR: Ako som bežala Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier s PowerBarom

Môj postoj k doplnkovej športovej výžive a rôznym druhom takzvaných ,,urýchľovačov” bol vždy viac - menej skeptický a spájal sa mi hneď s niekoľkými výjavmi. Ako prvý sa mi vždy vybavil obraz môjho kamaráta, šoféra kamiónu, zapíjajúceho karbogel štedrými dúškami Red Bullu. Potom tu bola ,,zázračná skrinka” v šatni jednej nemenovanej kamošky, profesionálnej športovkyne, od spodku po vrch naplnená fľaškami, fľaštičkami, ampulkami, pohármi, škatuľami, plechovicami – no skrátka sypačkami všetkého možného druhu a pôvodu. Základ úspechu mal spočívať v konzumácii minimálne trikrát prekročeného odporúčaného dávkovania a v skombinovaní aspoň 4 druhov a značiek. Doteraz som nezistila, či mi na pretekoch bolo zle z týchto zázrakov, alebo zo žúrky deň pred tým.

Moje asociácie do tretice uzatvárala časť filmu, v ktorom účtovník Fantozzii hodí do seba nejaké to vesmírne palivo a vyhrá Tour de France. Zostala som teda radšej pri čistej vode a tatrankách. Som amatérsky športovec, čo znamená, že behám protože chcem a nie pre to, že musím. Je to taký ten druh behu, ktorý je skôr o pocitoch, o vyvetraní si hlavy, ako o profesionálnom výkone, potení krvi a meraní tepu. Možno aj preto veci týkajúce sa výživy počas preteku príliš neriešim.

Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier je dlhý ,,len” 49km, takže ho nemôžeme hodiť do skupiny Ultratrail maratónov, ale myslím si, že názvom horský maratón ho neurazíme. Svojim prevýšením cca 2300m a trasou vedúcou členitým terénom hrebeňa NízkychTatier dáva veľa možností vybúriť sa, zničiť sa, prípadne otestovať pevnosť a odolnosť svojej telesnej schránky. Ja som mala tú česť už štyrikrát. Po trojročnej pauze som sa mala opäť ocitnúť na štarte, aj keď sa mi do toho tentokrát moc nechcelo. Vedela som veľmi dobre, do čoho sa púšťam a čo ma čaká. Štartovné z minulého roku mi presunuli na tento a nechať ho len tak prepadnúť by ma zrejme mrzelo, takže bolo rozhodnuté.

Už si presne nepamätám, kedy som tento môj úmysel spomenula Davorovi. Viem len, že sa ma hneď pýtal, na čom fungujem počas takýchto pretekov. Keď som mu to prezradila, sprdol ma tým preňho charakteristickým spôsobom a povedal niečo v tom zmysle, že asi nie som celkom čistá. No a potom mi navrhol, aby som otestovala nejaké veci z PowerBaru práve na tomto behu. Tak som sa dostala k žltej igelitke plnej kadečoho a absolvovala krátku prednášku o tom čo, ako, kedy a koľko, že telo treba zásobovať energiou priebežne a nie až potom, keď príde kríza, a že rozdiel budem určite vidieť. Bola som teda zvedavá, veď prinajhoršom sa z toho posr... A pri toľkých odbehnutých ročníkoch budem mať aspoň s čím porovnávať. Zážitky predsa v Tescu nekúpiš.

Tak som pribalila k povinnej výbave zásobu PowerGelov, Energize Wafer tyčinek, zapla športtester z Lidla, ktorý už od prvej chvíle poctivo meral tepy všetkým okolobežiacim a vyrazila na Donovaly s pomyslením, že za pár hodín som hádam tam. Dnes, takmer týždeň po, je vhodný čas bilancovať a hodnotiť. Nerada by som sa tu rozpisovala o niečom v štýle ,,Red Bull vám dá krídla”, ale nedá mi nevyjadriť moje pozitívne skúsenosti s výrobkami PowerBar práve z tohto behu. Celkovo som počas preteku dala do seba štyri PowerBar gely (fruit a hydro) rôznych príchutí a tri tyčinky Energize Wafer.

Po predchádzajúcich skúsenostiach s karbogelmi, ktoré som sem tam dostala na pretekoch, som sa obávala, či nehodím tyku do kosovky. Ale bola som milo prekvapená čo sa chuti týka. PowerBar gely sú miešané s ovocným koncentrátom a chutia ako prirodzená strava, nie ako niečo chemicky umelohmotné. Samozrejme sú ľahko stráviteľné, čo ocenil hlavne môj žalúdok, do ktorého mám problém počas behu niečo dostať bez toho, aby mi potom nebolo zle. Tentoraz som bola tohoto trápenia ušetrená.

Nástup účinku PowerBar gelu som pocítila vždy približne do 10 minút. Prvý som si dala po hodine a 25 minútach behu, niekde za Kamienkou. Čiže som už mala za sebou výbeh na Štefáničku, kde bežci hneď na začiatku absolvujú najväčšie prevýšenie, cca 600 výškových metrov. Potom som si dala gel na každej občerstvovačke ( sú cca vždy po 10 km). Pomedzi to som občas zjedla banán s Energize Wafer tyčinkou. Veľký rozdiel oproti minulým ročníkom bol hlavne v tom, že tentokrát som nepostrehla žiadnu ,,krízu” – teda stav keď človeku ,,dôjde” a zrazu sa ťahá do kopcov ako sopeľ, nevládze nohy prekladať, rozpráva sa sám so sebou, nadáva si a zaprisaháva sa, že už sa nikdy do ničoho podobného nenamočí.

Tento stav som mala na týchto pretekoch zatiaľ vždy a nie len raz. Aj teraz som ho očakávala, ale nič sa nestalo. Aj keď som cítila miernu únavu, postupným dopĺňaním energie som bola schopná ísť v normálnom tempe ďalej. Neviem či to bolo placebo alebo tieto energy vecičky tak dobre fungujú, ale najväčší šok som zažila 10km pred cieľom, teda v bode, keď má človek 40km v nohách a moc toho už nenabehá. Toto pre mňa bývala kroková pasáž, spojená s doplazením sa na Donovaly. Tento rok to bol môj najrýchlejšie zabehnutý úsek na trati, v tempe ktoré nedám ani na rovine, nieto ešte v kopcoch v teréne, keď mám za sebou už 40km dlhú štreku. Doteraz nechápem. Môžem len povedať, že to bol pre mňa fakt bežecký zážitok, aký sa mi už asi tak skoro nepodarí len tak zažiť.

Ak by som z tohto všetkého mala vyvyodiť nejaké resumé na záver, povedala by som, že žiadny energetický gel ani tyčinka síce nedokážu nahradiť poctivý tréning, ale pomôžu vám na sto percent využiť a zúročiť to, čo ste si tvrdo natrénovali. Výrobky PowerBar by som po tejto skúsenosti, zažitej na vlastnej koži, určite len odporúčala. Dodali mi silu a energiu ísť ďalej a ostať v pohode, ale hlavne užiť si naplno tieto preteky. A myslím si, že o tom to je. Aspoň pre mňa osobne je dobrý pocit z behu dôležitý a je jedným z hlavných dôvodov, prečo mám tento šport rada. Kilian Jornet vo svojej knihe píše: ,,Nie je najsilnejší ten, kto dorazí prvý, ale ten, kto sa vie viac tešiť z toho čo robí.” A mne neostáva iné ako súhlasiť.

Sisa Jahnová

(2.miesto Nonstopbeh 2014 kategória ženy)

Powerbar na Slovensku:

Začiatky PowerBaru sú neoddeliteľne späté s triatlonovým boomom. Keď Havajský Ironman odštartoval triatlonovú horúčku, netrvalo dlho a PowerBar bol pri tom. Moje prvé spomienky na PowerBar siahajú niekde do začiatku  deväťdesiatych rokov, keď som videl, ako si niektorí duatlonoví pretekári lepia v depe na hornú rámovú trubku bicykla divnú tyčinku, naporcovanú na jednohubky. Počas jazdy, zaľahnutí v časovkárskom postoji, sa už len načiahli za dobrotou a hneď bola v ústach. Nejaké rozbaľovanie tyčiniek a šmátranie vo vreckách dresu v boji o každú sekundu bolo veľkým hendikepom.

Neskôr, keď som sa zaľahnutý na časovkárskych riadítkach predieral proti vetru za víťazstvom na juniorských majstrovstvách Slovenska, Powerbar som už mal nalepený na bicykli tiež...

Samozrejme pri PowerBare nešlo len o špeciálnu konzistenciu tyčinky, umožňujúcu nalepiť ju na rám bicykla. Rozhodujúcim kľúčom k úspechu bolo jej zloženie. Odvtedy uplynulo vyše dvadsať rokov. Na trhu sa objavilo množstvo ďalších výrobkov, snažiacich sa viac či menej úspešnejšie ísť po ceste, ktorú kedysi PowerBar začal. Vývoj ide dopredu a k pôvodnej tyčinke dnes pribudlo množstvo ďalších výrobkov. Izotonický nápoj. Energetický gel. Aj jedna z posledných noviniek, tzv. Hydrogel.

"Ultravytrvalostné preteky sú vlastne pretekmi v jedení a pití!"

Píše sa v jednom z posledných ultrabežeckých hitov na knižnom trhu. Na Slovensku sa práve v tomto čase už dá hovoriť priamo o explózii záujmu o takzvané ultratraily. Preteky trvajúce často aj vyše dvadsať hodín. Nenechajte vyjsť len tak nazmar vaše tréningové úsilie a pripravte sa na extrém dobre. Až sa vám bude točiť od dehydratácie a hypoglykémie hlava, bude už možno neskoro zachrániť dobrý výsledok, ale bude to zároveň šanca prísť nabudúce pripravený ešte lepšie.

Martin PowerBartoň Vetroplach :))

 Výrobky Powerbar si najvýhodnejšie kúpite tu: eSHOP PowerBar