Silvestrovský beh Vrútky 2016

Mesto Vrútky a Turčiansky amatérsky triatlon ponúkli všetkým behuchtivým možnosť už 36. raz sa dobre vybúriť pred koncoročnými oslavami. Aj detiskám, ktoré budú musieť ísť skôr spať :-) Najstarší silvestrovský beh na Slovensku a jeden z najdlhších (viac ako 10km sa nikde nebehá) si pekne drží tradíciu, aj počasie mu praje posledné roky. Aj teraz: pekný slnečný deň, ale len spoza okna vykúrenej izby – hlbokooo pod nulou bola ortuť teplomera, niekde pri -10 ̊C sa ráno triasla. K štartu sa trošku pohla smerom hore, ale len troška. No a čo, bolo len treba dlhší rozklus :-) Napriek tomu zase sa našli eskimáci, ktorí si to dali v kraťasoch.

Napriek peknému dňu (alebo práve preto?) ďalší účastnícky rekord nepadol, zbehlo sa okolo 130 bežcov. Oproti vlaňajšku o dobrých 50 menej, ktovie čím to je? Ale kvalita ostala, to je hlavné. Najprv teda „bolo vypustených“ 11 detí na jeden okruh a keď na trati prestal zavadzať autobus MHD, rozbehlo sa aj hlavné stádo - na päť okruhov. Hneď po štarte bolo jasné, že aj traťový rekord asi odolá. Lebo favoritov na štartovej čiare nebolo, kdesi vzadu sa zašívali (vraj rozcvička, hahaha) a jednoducho zmeškali, tak im treba. Alebo to spôsobil jeden štrajkujúci reprák, že nepočuli pokyny? Niektorí sa v prvom kole ešte vyzliekali :-) Ale veď o nič nešlo. Inak je to sranda pocit, keď človek beží naplno a cíti sa ako keby stál, lebo ho budúci víťaz predbieha :-)))

Ale už v prvom kole sa Braňo Šarkan, favorit posledných rokov, dostal tam, kam patrí. Keď sa dosť povyzliekal, aby bolo vidno štartové číslo a aby spíker vedel, kto mu to tam pobehuje, znížil si aj odpor vzduchu, začalo ho vynášať v zákrutách a do cieľa mohol dokluskať aj s potomkom na rukách. Za ním Matej Fedák (35:00) a prvý veterán Robo Valíček (35:14), ale potom poriadna bitka až do cieľa v štvorčlennej skupinke, kde išlo o sekundy. Medzi dievčatami si Darina Krausová (43:54) držala v pohode súperky na dištanc. Tradične s úsmevom svojim tempom odrovnávala aj väčšinu chlapov. Pekne sa nazbieralo dievčat, skoro 30, v dvoch vekových kategóriách. Chlapov podelili tradične do štyroch.

V cieli bolo celkom fajn, len človek nesmel do tieňa na dlhšie zaliezť. Bagetka, teplý čajík, koncoročné pokecy, vydarený záver sezóny ako vždy na tomto podujatí. Kosa ako má byť, tak asi aj niečo ostrejšie z „externej občerstvovačky“ v cieľovej rovinke prišlo vhod. Ktovie, či aj počas behu :-)  Vyhlasovanie vďaka časomiere (štartové čísla s čipmi!) prišlo aj prebehlo rýchlo, po dobehnutí posledných. Pre najlepších niečo fajné v modrých vrecúškach čakalo, aj najmladší účastník si užil svoju chvíľku slávy. Len by to chcelo stupne víťazov, nech je každému jasné, kto kam patrí. Najmä nám bulvárnym fotografom :-)

Takže už ostáva len zaželať všetkým taký rýchly a športový ďalší rok, ako bol koniec tohto starého. Vetroplasi všetkých krajín, spojte sa!

Rišo Pouš