Silvestrovský beh zdravia Vrútky 2022

Ako sme si všetci minulý rok želali (pri netradičnom, „anticovidovom“ intervalovom štarte), tak sa to našťastie aj splnilo - takže najstarší a najdlhší slovenský silvestrovský beh vstúpil do ďalšej svojej štyridsiatky už konečne normálne, a dokonca s parádnou účasťou asi 160 bežcov. Vraj aj z väčších diaľok, ako je obvyklé, sa ľudkovia nahlasovali. A veľká väčšina z nich vopred – čo hlavne „Pana pšecedu“ isto hrialo pri srdci, lebo konečne vopred vedel, koľko bagetiek má ponatierať a koľko čaju navariť. Na druhej strane, možno niektorých odradila či zabrzdila chrípka, ktorá akurát poriadne šafári na celom Slovensku. Čo však bolo podstatné, že počasie prialo – po rekordne teplých vianociach prišiel koniec roka, ktorý asi tiež nebude mať od rekordného tepla ďaleko, keď to SHMÚ poráta. Takže ráno bolo vlhko, mrholivo, pod mrakom, teplota ideálna na pobehovanie vo vyšších intenzitách, ale potom aj na vykecávanie v cieli. Také príjemné predjarie, len pri dobehu začalo mrholiť dočasne trochu hustejšie. Hádam väčšine zúčastnených až tak nevadilo, že nebola k dispozícii vyhriata sokolská telocvičňa. Bola aspoň plameňometom vyhrievaná kaviarenská terasa a zo dva párty stany. Do srdca vrútockého city sa navyše preniesla z telocvične aj prezentácia. Toľko ku malej zmene logistiky oproti rokom predošlým, inak tradične už všetko fičalo ako pred pandémiou. Organizácia tu šliape ako švajčiarske hodinky, to už tiež tradične.

Takže tiež tradične sa o desiatej počkalo, kým zmizne emhádé a išlo sa v tomto roku naposledy pretekať. Najprv boli tradične na jedno dvojkilometrové kolo vypustené decká – vraj aby si šoféri zvykli, že bude chvíľu na uliciach tesnejšie. Potom už hlavné stádo zadunelo dole pešou zónou – a fakt bolo vidieť, že ich je akosi viac. Cestou, v niektorej zo zákrut, vraj aj niekto ľahol, ale to sa mohol sťažovať jedine ak na zvyšky posypu spred vianoc alebo na svoj príliš veľký náklon v zákrute – inak bol tentokrát povrch bez kĺzavých pascí. Veď ako inak takto zjari, že?

Päť certifikovaných, dvojkilometrových okruhov tradične rýchlo pomiešalo „profíkov s hobíkmi“ a kto nesledoval priebeh od štartu, asi zistil až pred cieľom, kto na akom mieste beží. Jedine podľa rýchlosti predbiehania. Tak najrýchlejšie predbiehal Pavol Bakoš (34:12), s prehľadom systémom štart – cieľ. Za ním však zúrila bitka o druhé miesto, rozhodnutá až v poslednom kilometri. Medzi ženami si rovnako vysólovala víťazstvo Denisa Zemaníková (41:25), ďalšie dievčatá za ňou sa však zoradili v pravidelných rozostupoch, žiadne bitky „o prsia“ sa tentokrát nekonali. Zato ale v žiackych kategóriách bolo vidieť aj (takmer volejbalovú) rybičku cez cieľovú čiaru.

Potom už tá tradičná cieľová pohoda pri čaji a bagetách, pod vianočným sromom, zachvacovala stále viac dobehnuvších, a kým z nich sa parilo ostopäť, orgovia balili ostošesť a výsledky naskakovali na monitore ostosedem. Na vyhlasovanie výsledkov sa tradične dlho po dobehu posledných nečakalo, aj to tu ide ako po masle vďaka KK-sportiming (na ich stránke sú aj podrobnejšie výsledky po kategóriách).

Takže kto si prišiel zabehať, dobre spravil. Kto nie, môže závidieť, ako sa dá na konci roku dobre telo vytápiť – za krátky čas a za lacno, hehe. Alebo si aspoň môže dať záväzok, že o rok. Preto neostáva už nič iné, ako tradične popriať čo najúspešnejšie vybehnutie do nového roka všetkým ľuďom dobrej vôle, nielen bežcom. Nech je celý ten nový rok najmä lepší, ako bol tento starý.

Rišo Pouš