Skialp v traverzoch Krivánskej Fatry: od Chlebu po Suchý

Sobota „pred MDŽ“ vyšla skoro dokonale: modré nebo, teplota kolo nuly, zo začiatku týždňa čerstvý sneh už sadol, len škoda, že pribudol až nad 1000m. Pôvodný plán znel: vyliezť z Vrátnej do Snilovského sedla a po hrebeni sa prešmýkať na Suchý. Odtiaľ cez Kľačiansku Maguru dolu. Takže priberám aj tenisky do batoha. Nový sneh isto spravil hrebeň lyžovateľnejší ako pred dvoma týždňami, keď to bol samý kameň a ľad...

Začiatok v Žiline na autobuske: myslel som, že spoj do Vrátnej o deviatej bude v takéto krásne ráno narvaný a nič! Len zopár dôchodcov na desiatke čaká... Zato na druhom konci nástupišťa, na štvorke, nejako plno a hemží sa to tam lyžami – aháá, skibus! Ujo šofér, a šliapačov beriete? Že každého??? Ha ha haaaa!!!!  Ide sa zadarmo, ale najmä rýchlejšie pod lanovku :-))) Čistá detská radosť...

No dobre, obúvam pri lanovke a toto už zadarmo nebude :-) Šak ale na to som tu, predsa... Prvá časť serpentín (na západ od lanovky) je už len tak-tak: šutre trčia, hore sa síce dá komfortne už od parkoviska, ale dole by som dával veľký pozor. Horná časť serpentín – všetci idú výsekom popod lanovku priamo hore do sedla, aspoň tak sa mi zdá. Mňa zláka miernejšie pokračovanie do Oštiepkovej, tam je normálne miestami až prašan!!!

Stúpam pod Chleb východne od vleku, tam je zo desať cm ešte príjemného prachového, ale vyššie sa to rýchlo mení na ufúkanú tvrdú dosku, našťastie nie ľadovú. Takú akurát superšpicovú, dobre sa v nej vysekáva cik-cak traverzová stopa.

Spod Chlebu traverzujem konečne do Snilovského sedla, obzerám Kriváň: Révajka počmáraná, na vrchol komfortná stopa, všade okolo zástupy ako na procesii. Klasika, lanovka chrlí ľudí. Musím už oškriabať a pomazať, je pred obedom a sneh začína moknúť, stačí aby bol sklon trošku na juh a už sa mi to lepí na pásy.

Najbližší cieľ: hrana VFK, nech vidím ako to vyzerá ďalej na východ. Na vrchol nejdem, to si radšej zalyžujem. Lavinózne južné svahy pod Pekelníkom a Malým Kriváňom sa tvária priateľsky, tak odlepím, obídem Pekelník zo severu a daváj dole muldou na juh. Lyžovačka parádna, slnko už nachystalo tenkú kašičkovú vrstvu na tvrdom podklade.

Dole pri potoku: zo snehu trčí pekný plochý kameň, stolík a sedačka zároveň, neskutočný komfort! Aspoň preschnú pásy. Ale pred odchodom zas preventívne voskujem. Pomáha to, tak najprv stúpam dolinkou a hore popod hrebeň traverzom na Malý Kriváň. Dobre to šmýka, aj keď kvalita snehu sa mení aspoň stokrát. Je to furt okolo nuly, takže raz prach, potom firn, ľadová kôra aj tvrdé dosky, čo len kto chce.

Že dnes Sučanci robia preteky, to som si spomenul až tesne pod Kriváňom, keď už som rozoznal vlajočky. No čo, staroba, senilita ide... :-))) Vraj bolo málo pretekárov, skoro žiadni hobíci... Mulda z Kriváňa na západ, pod severné svahy Meškalky, je riadne pretekármi rozrytá, ale len vršok, kým odbočili doľava, do výšľapu pod vrchol Meškalky. Ja idem ale nižšie, popri potoku až dole na zvážnicu do doliny. Lebo sa mi nechce kodrcať po hrebeni cez skalnatý úsek hrebeňa (Biele skaly, Stratenec) až na Suchý. To si radšej polyžujem a potom vyšliapem lesom na Suchý. Slnko svieti, potok láka (nie je celý zakrytý), ale odolávam a suchý pristávam v najvyššom bode zvážnice.

Doľava stopa od lyží (odjazd do doliny), doprava len pešia, dáky poľovník akoby bol na obchôdzke. Idem za ním, pod Suchý. Za zákrutou tuším, že tu je ten pravý žľab, ktorým sa musím pustiť hore. Severná orientácia, kopy prašanu! Škoda že idem hore kopcom :-))) Musím kľučkovať lesom, až ma stopa privedie k poľovníckemu posedu na lúčnatej plošinke, pod hrebeňom medzi Bielymi skalami a Suchým.

Križujem žlto značený traverz smerom hore na hrebeň a robím si stopu traverzom vlastným, ktorým stúpam na Suchý. Sneh je na to ideálny a zároveň je ho tak málo, že ani v strmom svahu nemá šancu so mnou nič zletieť dolu. Napriek tomu si zopár sondičiek vykopem. Nie sú dnes prvé, istotu treba mať...

Červená hrebeňovka je rozdupaná, využívam ju len na posledných stovkách metrov, pohodlnejšie dnes bolo ozaj v tých traverzoch. Zo Suchého krátka, ale zas dobrá lyžovačka, kôrka je mäkká a tenká, dovolí oblúčiky, paráda.

A už len posledný traverz na chatu pod Kľačianskou Magurou, tradične „vytvrdený“ pešiakmi. Miestami to lepí, miestami je prašan, zo stromov kvapká, ale pásy sa držia dobre, neštrajkujú, paráda.  Odliepam nad chatou a posledná lyžovačka, v mokrom, ale nie hlbokom firne, zas super, v týchto biednych tohoročných podmienkach si nemôžem želať viac.

Lyže idú na batoh nad Dlhou lúkou (lesným tunelom sa dá kĺzať ešte na lyžiarkach, vedľa na lúke po snehu už ani pamiatky). Lyže idú do ruky a lyžiarky na batoh kúsok pod studničkou. Tenisky sa zišli, aj keď v tom blate by bodli skôr gumáky. Ale spokojnosť, už len dotackať sa peši do Vrútok a pekný deň za mnou. Dole v kotline zúri jar a ani sám už neverím, že o pár stoviek výškových metrov vyššie sa ešte dá kvalitne polyžovať...

Rišo Pouš