Z Donovalov na Krížnu okľukou, ale za odmenu

Tak konečne odmena po nekonečných týždňoch sneženia, hmlenia a pohybu v mrakoch a fujakoch. Deň ako maľovaný Mrázikom: chladný, ale absolútne bez vetra (Aj na hrebeni!), v rozprávkovo zasneženej krajine a na dôvažok v dobrej spoločnosti. Dohodnutý v piatok večer viac – menej náhodne a zrealizovaný v sobotu.

Začiatok na Donovaloch ešte za ranného šera a štípajúcej zimy, keď sa slnko ešte len dralo z mrakov nad Prašivou. Skialpová „trasa B“, príjemne stúpajúca lesom do sedielka pod Motyčskou hoľou. Krátka, ale parádna prachovačka dole do doliny a leštenie „domorodej“ skialpovej stopy až do Vyšných Revúc, na vyšný koniec.

Pár stoviek metrov s lyžami v rukách a pohodový výšľap po žltej značke pod Ploskú, už so slnkom v chrbte. Na kvante snehu, ktorý už po oteplení sadol a zamrzol, jemné nové páperie, krásne sa išlo. Fotogenický Čierny kameň je dnes celý v bielom.

Do tvrda vyfúkaná Ploská (smerom hore aj dole), kde sa ale dali nájsť aj miesta relatívne záveterné, pre lyžovačku pohodlné, nehrkotavé. Ďalších pár pekných oblúkov do zbierky.

Kýšky traverzom ponad salaš, cesta cez Koniarky pod Suchý vrch najrozprávkovejšou krajinou dňa, pod nohami iskriaci prášok a okolo žiarivo biele sochy rozostavené po lúkach.

Aj Suchý vrch traverzom, len ešte nižšie položeným ako obvykle. Pomedzi muldu s čerstvými oblúčikmi (po dočasných nájomcoch salaša) a bludisko stromov, kompletne zabetónovaných do snehového panciera a závejov.

Drkotanie cez Ostredok a Frčkov až na Krížnu. Hľadanie mäkkého chodníčka medzi poliami snehových šindľov, vytvrdených nedávnymi vetrami. Priamo proti slnku, ktoré si nasadilo svätožiaru halo efektu.

Posledné odlepenie pásov a posledný raz dole! Najdlhšia lyžovačka, z Krížnej. Hore samozrejme že tvrdo, pod Líškou už kráááásne oblúčiky v čerstvej vrstvičke páperia. Zákruta doprava, ešte lepšie oblúky na kôrke, ktorá držala.

Čím nižšie, tým horšie a rozlyžovanejšie, tak únik pod vleky a do lesa. Prašan medzi stromami aj okolo Salašiek, zavadzala len čerstvo prerazená stopa pre krňačky. Posledné stovky metrov po rozlyžovanej zjazdovke, ešte jeden traverz lesom, vynorenie na asfaltke pri kríži pod Tureckou, trochu pešovania, kávička/kofolka v Krčme pod orechom a rozchod, každý svojou stranou.

Ďakujem za taký deň, za spoločnosť aj za nové chodníčky, mne doteraz neznáme. Zas niekedy...

Rišo Pouš