Turiec

Nedeľa, druhá celoplošne testovacia: v kotline mlieko, hore raj. Ide sa hore, testovanie bude cestou dole, to má čas. Ale hore tade, kade moc ľudí nechodí. Davy si užijem pri zostupe. Lebo vymyslel som si okruh z Turčianskych Kľačian cez Malý Kriváň a Kľačiansku Maguru. Taká akurát prechádzka, ideál do tohto počasia. A bez naháňania. Po modrej hore, po červenej po hrebeni, po zelenej dolu. Len úvod z Kľačian do Sučianskej doliny po pekných lesno-lúčnych cestách mimo značiek. Návod na začiatok je fakt jednoduchý: kým z autobusu všetci valia po zelen

Niečo ako Tour de France, len v "trošku" skromnejšom formáte a prispôsobené obmedzeniam súvisiacim s vojnou proti korone. Aby som bol slušný. Lebo druhá „celoplošná“ sobota prišla konečne s ukážkovým, jasným, neskorojesenným počasím a všetci sa vyrútili do hôr, za výhľadmi ponad inverzný zákal. Tiež som chcel, ale moja cestná „frajerka“ doma fňukala, že som s ňou už dlho nikde nebol. No hej, ale kam sa dalo v tých dažďoch? Výhľady budú aj v nedeľu, tak som jej vymyslel výlet – akože obehnúť po čo najdlhšej trase kolečko

Piatok, večer pred celoslovenským testovaním, zvoní telefón: „Nezavezieš ma do Rudna? Tam ma pridelili do tímu. Ale musím tam byť v sobotu už pred šiestou.“ Hovorím, že samozrejme, ak mi doma auto požičajú. Požičali - no nemohol som si predsa nechať ujsť možnosť legálne sa dostať do susedného okresu! Aj keď len do toho turčianskoteplického :-) Improvizačné bunky v mozgu hneď začali pracovať, ako by som situáciu využil. Lebo síce červenú značku severom pohoria Žiar dobre poznám, ale v tých miestach medzi Závozmi a Vyšehradom je aj mimo značie

Na prvý pohľad je to taký chlpatý bochník (1054 m), výrazne trčiaci z pasienkov nad dedinou Vrícko v najjužnejšej časti Malej Fatry, vzdušnou čiarou niekde na polceste medzi Kľakom a Znievom. Zalesnený síce je, ale na druhý pohľad vidno, že z jeho lesov trčia početné bralá, skalné veže a steny. Pritom značka tam nevedie žiadna, ale ani nijaký vyšší stupeň ochrany nemá. No nechoď tam! Najmä keď tam už všetci známi boli, alebo sa aspoň chvália. No, inak je to ideálna párhodinová prechádzka v čase, keď sa zas nesmie von z okresu, a ani von z

Už desaťročia sa z domu a priľahlých končín pozerám na tie južné svahy, padajúce do Turčianskej kotliny. Krásne zelené, husto zalesnené. Po 1. apríli 1988 som sa naivne potešil, že budú ešte krajšie. Jasné, zvážnice tam boli skôr ako národný park, aj sa tam hospodárilo v lesoch. Keď som ale začínal s mtb, bola radosť motať sa po lesných cestách v tieni stromov, aj keď tam ťažili – lebo citlivejšie ako dnes, zdalo sa mi. Aj tie cesty neboli moc poprepájané z chotára do chotára, z doliny do doliny. Končili zväčša slepo v porastoch. Aj som s

Normálne sa aj trochu hanbím. Po Fatrách lietam od detstva, lebo je to moje domáce ihrisko, ale o nejakej veľkofatranskej magistrále som donedávna nemal ani šajn. Aj keď som ju už párkrát prešiel, celú aj po častiach, v každom ročnom období. Ale ozvala sa Julka, ktorá si zmyslela, že keď začala tou najdlhšou turistickou magistrálou, postupne pozbiera aj ostatné. Či s ňou pôjdem, keď som domáci. Takej cti sa mi dostalo, nehodnému! No a takto si to na mňa vymyslela: termín stanovila na 15.9., tretí deň po Ponitrianskej stovke. Isto preto, aby som cestou nevr

Nadišli začiatkom augusta konečne tie pravé letné dni: horúce a lenivé, prežiarené a pomalé. Aj telo je nejaké lenivé a pomalé, aj keď hlave sa pobehávať celkom chce. Nóóó, ale zas nie v takom hice ako sa chystá. Skoré ráno, ešte sivé, nezobudené, je preto na to ako stvorené. Pred nástupom do práce osoží pár hodín v prírode a príjemnom chládku. A treba aj nabrať nejaké tie výškové metre, nie len sa po rovinkách šuchtať. Preto beriem prvý ranný autobus, ktorý stúpa na Bystričku - pred konečnou už sa v ňom veziem sám. Na cestu ešte nesvie

Najprevýšenejšia stovka na Slovensku sa dožila siedmych narodenín a pokračuje v tradícii: čiže štart a cieľ sa nemenili, ale zas bola iná trasa ( TU ). Na niektorých miestach. Užili si ľudkovia pred koncom asfaltu do sýtosti - v Trebostovskej a Slovianskej doline. A znovu si skúsili aj „všeobecne obľúbený“ experiment s jedným úsekom trate, kde sa išlo tam aj nazad. Tentokrát nad Vríckom. Aspoň si niektorí pretekaniachtiví skontrolovali rozostupy so súpermi, pred koncom. Zato ale odpadol infarktovo-obľúbený stupáčik z Vríčanského sedla na Ostrú

Správny bajker namietne, že na jazdenie predsa nie je nikdy príliš mokro. Rozmaznaný, keď sa mu nechce prasiť, emigruje po daždi radšej na žiletku. Alebo taký od Martina, ak žiletku nemá a na asfalte by sa cítil na bajku trápne, na Tankovú cestu. Tá vedie podhorím Martinských holí od MT na juh, sú na nej výživnučké stúpania aj pekné výhľady do kotliny, na cesťáku by strašne vytriasla, ale moc tučné gumy tiež netreba. Najvhodnejšia je pre kros alebo gravel. Teda ak sa človek nechce rýchlejšie pustiť dole kopcom – vtedy je aj full dobrý :-) Betónovo-

Ten kopec v Lúčanskej Malej Fatre, nad Trebostovom, so zaujímavým názvom a výrazným tvarom pyramídy, je zdola samozrejme neprehliadnuteľný. Aj preto, lebo je vysunutý z hlavného hrebeňa priamo nad kotlinu. Ale donedávna naň nešla značka. Trebostovčania si svoju žltú smerom hore vytiahli až koncom roka 2015, aj keď obecné výstupy na Končiar majú oveľa dlhšiu tradíciu. Z Končiara ju potiahli ešte kúsok ďalej po hrebienku do Turatínskeho sedla a tam ju pripli na zelenú, vedúcu z Bystričky na Hornú lúku. Vybavené! Lebo z Hornej lúky sa tiež už pá

Sme to tušili,že jeden z posledných už to bude vo Vrátnej a že budeme veľa nosiť. Stretávka na spodnom parkovisku v dohodnutom čase.Prvá prekážka je celkom výdatný potok,lebo lávky niet,a už si to smerujeme niekde do miest sedlo Kraviarske.Ideme napešo najprv po suchej cestičke,neskôr po kameňoch,medzi ktorými je ľad a na ňom lístie.Nie je to celkom pohoda,vyšie v bukovom traverze už fajne a sucho. Asi 50 výškových od hrebienka sedla Kraviarske zapíname do lyží,ťaháme sa kus vľavo od smerovníka a takto pohodlne,síce s haršajzňami,lebo severy,si

Alebo: improvizácii sa v tejto „dobe moru“ medze nekladú - keď nie je žiadúce cestovať, ale trénovať by sa žiadalo. Keby sa dalo. Videl som videjko, ako nejaký obyvateľ (asi) Hongkongu nabehal maratón doma v byte. Tak som sa zasníval, čo by sa tu u nás doma dalo... Ale predsa len: máme dosť prázdnych zvážnic, netreba to hrotiť a len okolo stola v byte behať. Tak som si v tom sne nakreslil do mapy kolečko, odhadom asii päťdesiatkilometrové, ktoré by vo vnútri zavrelo celý Martin aj s Vrútkami. Vyšla z toho taká kombinácia cezpoľného behu a „urbexu

Treba byť zodpovedný  v tejto „morovej dobe“ a venčiť sa podľa pravidiel. Tak som si (v piatok 20.3., ešte "za tepla") výnimočne požičal auto a vyviezol sa z domu len pár km pod Martinské hole - na zákrutu k Partizánskej studničke, kde má stredisko čerpačku pre zasnežovanie. To je inak také sranda miesto pri potoku, kde je aj v lete vždy poriadna kosa. Myslel som si, že dosť vysoko na to, aby som sa dostal pohodlne na hrebeň. V zime je to samozrejme obľúbená štartovacia pozícia pre výlety na pásoch. Zdola z kotliny to na hrebeni ešte vyzer

V nedeľu mávam problém, popoludní musím utekať za prácou. Ale čo keď vyjde počasie a nie som totálne odrovnaný po sobote a chuť je? Domáce ihrisko to istí, aby som sa domov nemusel vracať cez pol Slovenska. Len v týchto snehovo biednych časoch sa treba zmieriť s dupaním po blate na úvod a na záver. Snehy šliapateľné sú vo Fatrách teraz tak od 900 m vyššie. Takže najlepšia možnosť pre mňa dnes je emhádé z Martina na Stráne - a tam lyže na batoh. Ráno ešte jesto chuti dosť, tak direkt hore po skratkách, až k delu. Aj preto, že na serpentínach

Nooo, prisnežilo po dlhokánskej dobe, bolo treba ísť skontrolovať, aspoň domáce pasienky. Hrebeňová stopa z Martinských holí na Minčol je už vyleštená do dokonalosti. Toto je ale pre tých, ktorí by chceli ísť na Minčol na chlpoch z turčianskej strany už z nižších polôh. Netreba ísť autom až do strediska. Aj tak cesta čistý ľad, reťaze nahodiť prikáže obsluha už pri rampe, aj keď tam to vyzerá ako na jar. V podstate stačí vyjsť do sedla za Hradišťom (700 m), trochu vyššie ešte lyže vyniesť (do takých 750) a opatrne sa dá. Treba využíva�