Turiec

Len taký rýchly pondelkový aktuál z okolia Martinských holí, konkrétne zo Strání od lanovky po serpentínach hore, potom cez Veľkú lúku po hrebeni na Hornú lúku, po zelenej dole do Turatínskeho sedla a pekne nazad. V nedeľu ráno dole ešte pršalo, do večera to začalo mrznúť a v pondelok ráno na mostíku na začiatku serpentín také hrboľato-klzké predjarie. Až nad delom ( okolo 900 m) dáke súvislé snehoľady pod nohami škrípali a do lyží som naskočil až na asfaltke – cez Kalužnú už to ide v pohode. Na zmrznutom dáky cenťák prášku, aspoň ab

Lebo predsa len keď je sneh, lepšie sa odhaduje či sa sem oplatí prísť čmárať, ako keď nie je. Zato teraz ho bolo až moc, príliš brzdil dole grúňmi, ktoré tu nie sú veľmi sklonené. A ak sú, rýchlo končia v lese. Na poturistikovanie je to tu ale vhodné samozrejme furt. Na to, ako je Skalka blízko pri frekventovaných Holiach, chodí sem málo ľudí. Možno preto sa tu dement na skútri nedávno vybúril, asi v nedeľu. Málo široké mu to bolo, just musel chodník rozryť. Stopy jednoznačne viedli k poľovníckej chate Sačné – za chatou drahá audina, za audin

Po usneženej sobote svitla krásna a mrazivá nedeľa a bolo nutné sa rozhodnúť, ktorý prefláknutý domáci kopec opáčiť. Lebo nadzigalo statočne a vďaka postkoronálnej dýchavičnosti sa mi veľmi nechcelo stopu pretláčať niekde mimo civilizácie. Ale zas: napadalo ozajstné páperie a najmä vo vyšších polohách ozaj jemné, tak to celkom išlo aj pri hlbokej orbe. Každopádne vrelá vďaka predjazdcom. Voľba teda padla na Chleb náš každodenný, ale kým som sa domotal do Trusalovej ku kempu, už tam vládol autochaos – jedni utekali dole, že niet miesta, druh�

Taký druhý vnútrookresný aktuál po karanténe, keď zatiaľ inde nesmiem. Ale príde papier od doktorky a potom bude sveta žiť! :-) Takže aspoň krátko po žltej značke: od kempu hore na Dlhú lúku, po hrebeni na Hole a s malými obmenami nazad. Lebo konečne nejaké sneženie prišlo a v noci z utorka na stredu niečo padlo aj v kotline. Aspoň na oko, že bola krajina biela. A v lyžiarkach sa od konečnej mhd lepšie šliapalo ako po suchom. Teda po nasolenom a mokrom – asfalte. Ale len po rampu, kde výpalníci zo strediska kasírujú 10 Eur od každého auta, ktoré

Kde bolo tam bolo, najprv nebol sneh a potom bola korona. Takže až v nedeľu 10.1. z karantény priamo do lyžiarok - pri chatovej osade Jarolím v Sučianskej doline. O pol ôsmej ráno už bolo parkovisko poloplné. Nočný mrazík schrumkavel blato a sobotňajšie sneženie ho trošku pocukrovalo, preto som maratónky nechal v aute. Ostatní traja spolupáchatelia ale poctivo niesli okrem lyží aj lyžiarky v batohoch, až na „Chvalabohu“. Cestou hore snehu nejako veľmi nepribúdalo, až som sa divil. Až tam, kúsok pod Veľkou Kráľovou, na zvážnici. Odtiaľ už ale par�

Po pracovnom týždni, dusiac sa pod inverznou pokrievkou, žiada sa telu vyliezť na slnko. Ale začal zákaz vychádzania, takže to napadlo aj ostatným ľuďom. Bolo preto treba vymyslieť, kam (čo najbližšie od domu) a kade (aby som nestretol viac ľudí ako v meste). Nooo a Skalka, nenápadný kopček na bočnej rázsoche, vybiehajúcej spod Krížavy na západ, sa javila ako vhodný cieľ. Aj jej najbližšie okolie. Takže obligátna výstupovka z Vrútok po žltej pod Minčol – aj som špekuloval či nezájsť za výhľadom, ale okolo kríža sa isto mrvilo hafo ľudí. Som

Akurát som špekuloval, kam ísť v sobotu telo vyvenčiť, keď došla správa od Maja: „Ideme s Jožom pobehať, asi 50, pridáš sa nech ho sám nebrzdím?“. Došla aj mapka – pekné kolečko. Také logické tvary, to ja rád. Aj keď... Trochu som zaváhal, lebo ukazovala skoro 60 a Majo potom ešte čosi poslal, akože Jožo je dáky premotivovaný a už nakreslil aj druhé kolečko, 70-kilometrové. Ale to už psí rozum nebral, len sa tešil, že ho dobre vyvenčia. Počasie hlásili ideálne na pobeh – psa by von nevyhnal, ale ultráša pokojne. Takže dohoda padla, nové

Taký krátky okruh na pár hodín, pokojne aj na popoludňajšiu prechádzku. Čiastočne mimo značiek, s mnohými peknými zákutiami - pre tých, ktorí nevyžadujú bombastické vysokohorské scenérie. Aj keď z toho Kľaku vidno pol Slovenska, samozrejme. Vhodná prechádzka takto v novembri, alebo na jar, keď ešte listy na stromoch nezavadzajú a žihľava neštípe. Lebo aj tú treba na tejto trase zohľadniť. Ale nie nutne. Takže: z dediny je to na Kľak jednoduché, po modrej. Len od konca asfaltky som dočasne tou modrou pohrdol a skúsil to priamo prielomom potoka. Prá

Nedeľa, druhá celoplošne testovacia: v kotline mlieko, hore raj. Ide sa hore, testovanie bude cestou dole, to má čas. Ale hore tade, kade moc ľudí nechodí. Davy si užijem pri zostupe. Lebo vymyslel som si okruh z Turčianskych Kľačian cez Malý Kriváň a Kľačiansku Maguru. Taká akurát prechádzka, ideál do tohto počasia. A bez naháňania. Po modrej hore, po červenej po hrebeni, po zelenej dolu. Len úvod z Kľačian do Sučianskej doliny po pekných lesno-lúčnych cestách mimo značiek. Návod na začiatok je fakt jednoduchý: kým z autobusu všetci valia po zelen

Niečo ako Tour de France, len v "trošku" skromnejšom formáte a prispôsobené obmedzeniam súvisiacim s vojnou proti korone. Aby som bol slušný. Lebo druhá „celoplošná“ sobota prišla konečne s ukážkovým, jasným, neskorojesenným počasím a všetci sa vyrútili do hôr, za výhľadmi ponad inverzný zákal. Tiež som chcel, ale moja cestná „frajerka“ doma fňukala, že som s ňou už dlho nikde nebol. No hej, ale kam sa dalo v tých dažďoch? Výhľady budú aj v nedeľu, tak som jej vymyslel výlet – akože obehnúť po čo najdlhšej trase kolečko

Piatok, večer pred celoslovenským testovaním, zvoní telefón: „Nezavezieš ma do Rudna? Tam ma pridelili do tímu. Ale musím tam byť v sobotu už pred šiestou.“ Hovorím, že samozrejme, ak mi doma auto požičajú. Požičali - no nemohol som si predsa nechať ujsť možnosť legálne sa dostať do susedného okresu! Aj keď len do toho turčianskoteplického :-) Improvizačné bunky v mozgu hneď začali pracovať, ako by som situáciu využil. Lebo síce červenú značku severom pohoria Žiar dobre poznám, ale v tých miestach medzi Závozmi a Vyšehradom je aj mimo značie

Na prvý pohľad je to taký chlpatý bochník (1054 m), výrazne trčiaci z pasienkov nad dedinou Vrícko v najjužnejšej časti Malej Fatry, vzdušnou čiarou niekde na polceste medzi Kľakom a Znievom. Zalesnený síce je, ale na druhý pohľad vidno, že z jeho lesov trčia početné bralá, skalné veže a steny. Pritom značka tam nevedie žiadna, ale ani nijaký vyšší stupeň ochrany nemá. No nechoď tam! Najmä keď tam už všetci známi boli, alebo sa aspoň chvália. No, inak je to ideálna párhodinová prechádzka v čase, keď sa zas nesmie von z okresu, a ani von z

Už desaťročia sa z domu a priľahlých končín pozerám na tie južné svahy, padajúce do Turčianskej kotliny. Krásne zelené, husto zalesnené. Po 1. apríli 1988 som sa naivne potešil, že budú ešte krajšie. Jasné, zvážnice tam boli skôr ako národný park, aj sa tam hospodárilo v lesoch. Keď som ale začínal s mtb, bola radosť motať sa po lesných cestách v tieni stromov, aj keď tam ťažili – lebo citlivejšie ako dnes, zdalo sa mi. Aj tie cesty neboli moc poprepájané z chotára do chotára, z doliny do doliny. Končili zväčša slepo v porastoch. Aj som s

Normálne sa aj trochu hanbím. Po Fatrách lietam od detstva, lebo je to moje domáce ihrisko, ale o nejakej veľkofatranskej magistrále som donedávna nemal ani šajn. Aj keď som ju už párkrát prešiel, celú aj po častiach, v každom ročnom období. Ale ozvala sa Julka, ktorá si zmyslela, že keď začala tou najdlhšou turistickou magistrálou, postupne pozbiera aj ostatné. Či s ňou pôjdem, keď som domáci. Takej cti sa mi dostalo, nehodnému! No a takto si to na mňa vymyslela: termín stanovila na 15.9., tretí deň po Ponitrianskej stovke. Isto preto, aby som cestou nevr

Nadišli začiatkom augusta konečne tie pravé letné dni: horúce a lenivé, prežiarené a pomalé. Aj telo je nejaké lenivé a pomalé, aj keď hlave sa pobehávať celkom chce. Nóóó, ale zas nie v takom hice ako sa chystá. Skoré ráno, ešte sivé, nezobudené, je preto na to ako stvorené. Pred nástupom do práce osoží pár hodín v prírode a príjemnom chládku. A treba aj nabrať nejaké tie výškové metre, nie len sa po rovinkách šuchtať. Preto beriem prvý ranný autobus, ktorý stúpa na Bystričku - pred konečnou už sa v ňom veziem sám. Na cestu ešte nesvie