Kantorská dolina: okruh po oranžových štvorčekoch

Sme znovu na severovýchode Turca, na úpätí Veľkej Fatry, v ústí Kantorskej doliny na okraji Turčianskej Štiavničky, pri altánku s minerálkou oproti révayovskému parku. V predošlom článku (odkaz dole) sme tu končili jednosmernú prechádzku zo Sklabinského Podzámku cez Katovu skalu, teraz miestne značenie (tie oranžové štvorčeky) využijeme naplno a okruhom obídeme všetky tunajšie pozoruhodnosti – teda Teplické serpentíny, Katovu skalu, Sklabinský hrad aj stáročné lipy pod ním. Je to tak na pár hodín pohodovej prechádzky, alebo na vychodenie nedeľného obeda a keby čosi, krčmu Kantor v Podhradí otvárajú o tretej. Čapujú Bernard a samozrejme Kofču :-) Okruh je aj výhoda pre automobilizovaných, len pozor - pri minerálke zvykne byť počas pekných víkendov popri ceste plno.

Teplické serpentíny sú už dostatočne známe a zaujímavé, veď fotky ukážu viac. Od ich horného rybníka vedie strmý chodník lesom na vyhliadku, už tam sa tie oranžové štvorčeky objavia na stromoch prvý raz a hore na hrebienku šípky bez pochýb ukazujú, kade. Teda doprava ku vyhliadke a doľava na Katovu skalu. Vyhliadka pekná, viac v galérii a predošlom článku - tak ideme na druhú stranu.

Chodník - singlík smerom na Katovu skalu by bol pekný, keby z väčšej časti neviedol krížom cez rúbaniská z ostatných rokov. Niekde sa už nový les dvíha, niekde je to čerstvo po ťažbe, ale aspoň pár výhľadov ku Krivánskej Fatre a k Martinu sa ponúka. Začiatok strmší, potom mierne stúpanie v traverze. Necelá hodinka a sme tam.

Katova skala je ďalšia parádna vyhliadka, najmä do všetkých južných smerov, ale aj na veľkofatranský Kľak na východe. Z nej je to dole do dediny hlboko a niekde aj poriadne strmo. Úvod zostupu cez rezerváciu je najzaujímavejší, vďaka bralnatému reliéfu. Niet kde zablúdiť, ani dole v dedine, kde cesta navádza priamo do tej krčmy. Ideálne položenej, zhruba v polovici okruhu.

Po posilnení davaj hore na hrad. Neznačeným chodníkom síce, ale dobre ho vidieť priamo z križovatky pod krčmou, ako sa poza jediný dom na ľavom brehu potoka štverá cez strmý, trávnatý svah do lesa. Tam sa jeho sklon zmierni a po pár minútach sa vynorí priamo pod Sklabinským hradom. Pri hradnom bufete, keby niečo :-)

No a posledná časť okruhu je definitívne dole kopcom. Hneď nad hradom rozhranie lesa a lúky zvádza síce k výstupu hore na horizont, ale oranžové štvorčeky a výrazné šípky na strome navigujú doprava, do diery v zelenej hradbe, kade začína príjemný, aj keď úzky, traverzový chodník „Popod lipy“ nazad dole ku minerálke. Miestami je dokonca vylepšený reťazou na pridržanie sa a zvýšenie sebavedomia. Ale dal by sa aj na bajku.

Záver po lúke popri lese je ozaj popod lipy – krásne, staré, obrovské. Asi tadeto kedysi chodilo panstvo z kaštieľa v Štiavničke. Potom už len mostík cez potok, chvíľa na asfaltke a okruh sa uzatvára. Animácia a fotogaléria budú hádam lepším navigátorom, ako len tento text. Šťastnú cestu!

Rišo Pouš