Turiec

Dohodli sme sa s Majom voľakedy dááávno, že by sa patrilo ukončiť sezónu dajakým pekným pobehom. Ale vpadol do toho lockdown, zákaz vyliezť mimo okres a obmedzenia s tým všetkým súvisiace. Skoro sme to zrušili, ale na poslednú chvíľu mi napadlo, že som vlastne chcel spraviť gpx k tej bajkovej trase, čo som bol vlani na jeseň ešte bez chytrých hodiniek ( ten článok je tu ). Na bajku to už túto jeseň nevyšlo, ale parametrami by to presne pasovalo do našich predstáv. Takže je to jasné, ideme na to! Síce sa akurát poriadne zopsulo počasie, vyššie aj prv

Názov hádam dobre vystihuje filozofiu tejto prechádzky. Predposledná októbrová nedeľa totiž vyšla neskutočne, čo sa počasia týka. Mrazivé ráno, obloha vymetená, vzduch ostrý, po fronte prečistený a do toho všetky farby jesene v najjasnejších odtieňoch. Jeden z tých nemnohých „superturistických“ dní, kedy hádam aj prechádzka rúbaniskom je potešením pre oko. Zaniesol ma do Kremnických vrchov, na ich západné úpätie. Potreboval som sa odtiaľ dostať do Banskej Bystrice, ale na hlavných turistických trasách isto bolo plno ľudí – preto nastúpila t

Presnejšie v južných traverzoch južnej časti Žiaru. Približne od Sklenianskych lúk po lúky na Nedožermi – Brezanmi, ale väčšinou na parádnych lesných cestách, až „strade bianche“. Lebo: asi na dlhšie posledný pekný, teplý deň, k tomu štátny sviatok v strede týždňa, to bolo treba využiť. Ktovie, kedy sa nejaký budúci dlhší pojazd na bajku podarí, a ešte navyše niekde ďalej od domu. Ale aspoň som dodržal sľub samému sebe, keď som sa tu na jar motal peši – že sa sem isto vrátim na bajku. Lebo miestne cestičky ma očarili už vtedy. Turčia

Taký malý, súkromný mtb maratónik: hodinky Coros Apex mi napočítali nejakých 122 km a takmer 3300 m do kopca. Ale o to až tak nešlo – skôr o to, že som potreboval horský bajk do BB odvliecť a konečne raz som sa nemusel ponáhľať vlakom. Lebo medzi Vrútkami a Bystricou sa pohybujem na cesťáku často, sem - tam aj peši prebehnem po hrebeni Veľkej Fatry, ale na horskom bajku som ešte nešiel. Tak som v rámci perspektívnej prípravy už dlhšie hľadal, kade by sa dalo - a našiel som takúto možnosť. Prevažne po cyklotrasách, takmer úplne som sa vyhol hlavný

Ako všetci vieme, sa nám tu rozmohol taký jeden zlozvyk za ostatných zhruba 240 rokov, od čias bratov Montgolfierovcov :-) Už nám nestačia pohľady na krajinu z našej perspektívy pozemšťana, chceme sa pozerať z väčšej výšky. Miliardári už vyskakujú na hranice vesmíru, nám obyčajným stačia nižšie polohy. Jasné - viaceré kopce na Slovensku sú perfektné vyhliadkové body, ale ani to nie je ešte ono. Takže keď sa mi naskytla možnosť polietať ponad rodnú hrudu, nedalo sa samozrejme odmietnuť. Ďakujem! Isteže, nie je to lacná zábavka, ale raz za čas neu

Čo už písať o Kremnických vrchoch? Hádam každý vie, aký je to v zime raj pre bežkárov. Z oboch strán – bystrickej aj kremnickej. A stále sa to tam zlepšuje. Lebo je tam hustá sieť lesných ciest, či už tých historických, novších lesohospodárskych alebo tých špeciálne pre Bielu stopu vybudovaných. A ďalšie pribúdajú alebo sú čistené a udržiavané. Najmä okolo Skalky to na mapách vidieť. V ostatných rokoch sa aktivizuje aj OZ Kordícky hrebenák – ktorému napríklad môžete prispieť do kasičiek aj priamo v teréne. Na leto je ale dôležit

Počas vrcholiacich júlových horúčav u mňa jednoznačne vyhráva cesta nad terénom, teda aspoň čo sa bicyklov týka. A keď ešte treba niečo v práci vybaviť a to je 70 kilákov ďaleko, no nezneužijem to na výlet? Domáci žiletkári, čo okolo Kremnických vrchov bývajú, samozrejme poznajú – to koliečko asi stokilometrové, cez Šturec aj Kremnické Bane... Častá tréningová trasa, ale dá sa aj na výlet využiť. Dajú sa tu hlavné cesty čiastočne aj obabrať, a teraz to dupľom láka, lebo na viacerých (predtým katastrofálnych) miestach len nedávno pribud

Veľká len názvom, inak nenápadná dolinka na severe Turca, ústiaca svojím potokom do Váhu v Nolčove. Tiež ju asi na piatich kilometroch „postihol“ okolo roku 2010 nový eurofondový asfalt, takže dnes je to parádny tréningový terén pre žiletkárov, vhodný na horúce letné dni. Bonusom sú tri studničky cestou hore a nie veľmi strmý sklon. Len v spodnej časti jeden „schodík“ v zúženej časti doliny a horný asi kilometer – to sú tie najprudšie miesta. Prístup jednoduchý: buď po tichej, ale kopcovitej ceste SNP od Sučian cez Podhradie (chce to najmä

Väčšinou nadávame, keď sa na lesné cesty lejú tony asfaltu (väčšinou z eurofondov). Ale má to aj svoje výhody pre „žiletkárov“ a tu je jedna z nich, na severe Turca. Krivánska Fatra nie je „svetoznáma“ svojimi dolinami, ale do Sučianskej chodím od r. 2013 na cesťáku veľmi rád – lebo niekedy vtedy tuším položili až hore nový koberec. Už som dlho nad tým uvažoval, ale keď Imroman na MTBikeri môže takéto chuťovečky robiť, prečo by sme aj my tu nemohli mať niečo, však? :-) Skromnejšie síce, bez profi videa, ale aspoň fotky a gpx ako návod,

Pri týchto ultravýmysloch mám rád, keď majú nejakú logiku, keď to nie je len bezduché naberanie kilometrov a výškových metrov. A Majo jednu takú logickú líniu vymyslel a aj sa s myšlienkou podelil: chcel ísť z domu (z Turian) cez hrebeň Krivánskej Fatry a Oravskej Magury do Námestova. Okrem nástupu na hrebeň a zostupu do cieľa je to navyše jednofarebná, červená linka. Také sú najlepšie. A vraj ma vezme so sebou. Srdco bulvárneho reportéra najskôr zaplesalo (bude fotomodelka), ale hneď aj padlo do gatí, lebo som nameral dobrých 70 km a po antibiotik

Neveľké vápencové bralko na južnom okraji intravilánu Sučian (tých turčianskych) je všeobecne známe najmä historikom a archeológom, lebo zdokumentovaná kontinuita osídlenia tu siaha o hoooodne ďalej ako len do roku 1264, čo je rok prvej zmienky o obci. Svoje hradisko aj sídlisko tu mali ľudia lužickej kultúry už pred 3200 rokmi (v mladšej dobe bronzovej) a ktovie kto tu býval pred nimi. Na sídelnú tradíciu plynulo nadviazal ľud púchovskej kultúry (lužická kultúra krížená s Keltami), ktorý sa už dožil aj príchodu Slovanov. Našli sa tu napríklad rím

Pretože mi došla invencia vymýšľať trasy vo vnútri okresu, vymyslel som si, že si z domovského Turca zabehnem do Ružomberka. Snehy miznú z veľkofatranských pasienkov raketovo (veď ich ani veľa nebolo túto zimu) a zvážnice nižšie ako 1000 m sú už dávnejšie behateľné, bude to pohoda. Možno s výnimkou okolia sedla Príslop na začiatku, ale tam sú tiež lúky vytopené, aj z domu to vidím. Využijem najmä cyklotrasy, ktoré križujú Ľubochniansku, Bystrú a Čutkovskú dolinu – dúfam, že ma predtým pohraničiari v sedle Príslop nezastrelia. Osobáky z R

No, preklápa sa nám sezóna šmýkacia pomaly do behacej... Predtým však ešte posledné záchvevy zimy pred posledným marcovým víkendom - a s nimi dve správy, klasicky dobrá a zlá. Dobrá, že nasnežilo. Zlá, že len vysoko. Dole iba zvážnicové blatá zamrzli. Tak som si rozhutoval, čo s načatou nedeľou v rámci okresu, aby z nej aj tento outdoorový bulvár mal dáky úžitok. A som si vymyslel, že tak ako som chlpatú sezónu začal, bolo by dobre ju aj zakončiť, lebo sa má totálne brutálne otepliť. Čiže idem zo Sučianskej doliny na Malý Kriváň malofatr

Perfektne fungujúci Murphyho zákon priniesol po predčasnej jari studený front presne pred prvým marcovým víkendom. Čiže po krásnych a teplých pracovných dňoch sobota veterná, studená, všetko zamrznuté na kosť, alebo skôr na čistý ľad. A navyše prikryté centimetrom prašanu, ktorý parádne maskoval žraloky a iné zákernosti, ktoré predošlé odmäky vyplavili "na hladinu". Takže vôbec sa mi nechcelo trepať lyže niekam, kde ich budem musieť najskôr hodinu vynášať a potom budem nimi po ľade škrípať. A všetky vnútrookresné šliapacie lokali

Príliš skorý príchod tepla už dlho posúva dolnú hranicu snehu, studený front v piatok ale všetko natopené zabetónoval. Našťastie hore aj prikryl tenkou vrstvou nového snehu. Takže taktika na krásnu nedeľu bola takáto: pretože nad lesom bude vylízanô do ľadu a v nízkych polohách snehu nieto, treba zaútočiť na medzivrstvu – lúky, hole a riedkolesy na ich hornej hranici. Z okresu von ani na krok, navyše po sobote ťažké nohy ostali a nosiť lyže na chrbte do kopca sa mi už vôbec nechcelo, tak aj tu zostala jediná možnosť: požičal som si auto a davaj