Turiec

V nižších polohách aj na hrebeňoch teraz ľady a na nich tenká vrstvička prášku, ktorý viac skrýva zákernosti ako pomáha. Takže zámer na sobotu bol vopred nejasný, alebo teda jasný len na začiatku: vyjsť po modrej z Párnice cez Maguru na Osnicu (možno na Stoh), a tam že sa uvidí. Najskôr asi, že sa len povrtím po tamojších pasienkoch a zídem nazad do Párnice. Nakoniec to ale dopadlo inak, lebo lyžovačky nevyzerali nikde dobré: ten prášok už ráno vďaka slnku začal lepiť a v tieni to zväčša bolo len na oko pekné, lebo prášok na tom ľade nedr�

Podmienky sa odspodku postupne vinou denného tepla zhoršujú, ale len pomaličky, lebo v noci to mrzne na kosť a cez deň to (aspoň v tieni) veľmi nepovoľuje. Zo Strání: hneď od mostíka to síce vyzerá, ale radšej treba vyniesť takých 400 m za prvú zákrutu, vystavenú slnku. Tá je ešte celá vytopená, nedá sa to obísť (pod ňou tiež ešte treba na kúsku prenášať). Až nad ňou už pohoda definitívna, to jediné odtopené miesto nad prvou skratkou sa zatiaľ dá obísť. Potom aj vyššie, v tých strmších rovinkách pod delom, kde je síce čistý ľad, ale bez ka

Takže kto sa teraz nechce tlačiť s davmi na serpentínach zo Strání na Hole, vrelo odporúčam žltú aj modrú na Minčol z Vrútok. Na to, ako je dole v meste málo snehu, dajú sa obe farby nie že pohodlne vyšliapať, ale dokonca aj bezpečne zlyžovať prakticky „od emhádé k emhádé“, alebo ako hovoríme my inteleguáni „kártukár“ :-) Na žltej dokonca aj nižšie. Čo počas kalamity napadlo, zvlhlo, sadlo a zmrzlo, ale cukor kryštál nehrozí. Takže žiadne prebáračky, lyže ledva nejakú stopu zanechávajú, A pešiaci už majú svoje brázdy, tak neprznia ti

Tak sa vrútocký silvestrák, najdlhší a najstarší na Slovensku, dočkal. Jubilejného 40. ročníka, po ročnej pauze zavinenej Covidom. Síce s menšou účasťou a s obmedzeniami, ktoré boli nutné, aby organizátori vyhoveli protipandemickým opatreniam a nariadeniam, ale podaril sa! Za to samozrejme vďaka veliká patrí najmä Danovi Konečnému a jeho tímu (TAT, Svemat). Po bielych vianociach nastalo počasie typicky bežecké, čiže odmäk :-) Hmlisto, miestami mrholivo, teplota mierne nad nulou, na ceste sa nešmýkalo, no proste pre väčšinu zúčastnených bežecký

Ani nie skialpaktuál, lebo Kľačianska Magura nie je ktovieako frekventovaný skialpový cieľ. A ešte s prístupom zdola po strmom južnom svahu, kde musí byť ozaj dosť snehu, aby sa dalo. Aj teraz, počas víkendu predvianočného  – kto by mal chuť niesť lyže na chrbte z Kľačian, až na tej krátkej rovine pod Bukovinkou (asi 930 m n. m.) by ich mohol opatrne položiť na sneh. Aj to len na výstup hore. Zlyžovať sa dá max. lúka pod chatou, zjazdovka nad chatou, prípadne Galeje v hornej časti. Potom má človek na chlpatých lyžiach už len obmedzené možnosti, vysk

Heeeej jasné, niektorí premotivovanci už otvorili skôr, ale my, cez týždeň pracujúci, až cez víkend, prvý decembrový. Aj tak dobre, že sa podarilo relatívne skoro – keď si uvedomíme, aké sú tie posledné zimy biedne. Sobota bola slnečná, tak sme sa just vybrali v nedeľu, aby sme si užili typické, plnotučné martinskohôľske mlieko až smotanu. Aspoň tam bolo menej ľudí – nie polka Martina, iba tretina, odhadom. Severná strana najdlhšej zjazdovky bola poobede už taká vyžehlená a vyleštená a vytvrdená tisíckami pásov, že celú sezónu ju nebude treb

Začína nová sezóna skialpových aktuálov, tak tu je hneď jeden zo zázračnej lokality pod Chlebom malofatranským. Lebo ak v Tatrách padne centimeter, tu desať – len to sneženie musí ísť zo správneho smeru. Tak aj teraz. Prišlo od západu – severozápadu koncom novembra, po ňom zo dva dni odmäk a z piatka na sobotu to všetko zamrzlo „na kosť“ a na betón a na kameň. Takže dole slušný základ a ľadová kôrka, len ju prikryť. Na kamaňačkách by to šlo hore kopcom pomedzi krtince v podstate od posledných domov Šútova. Cesta na Zajacovú je betónovo

Dohodli sme sa s Majom voľakedy dááávno, že by sa patrilo ukončiť sezónu dajakým pekným pobehom. Ale vpadol do toho lockdown, zákaz vyliezť mimo okres a obmedzenia s tým všetkým súvisiace. Skoro sme to zrušili, ale na poslednú chvíľu mi napadlo, že som vlastne chcel spraviť gpx k tej bajkovej trase, čo som bol vlani na jeseň ešte bez chytrých hodiniek ( ten článok je tu ). Na bajku to už túto jeseň nevyšlo, ale parametrami by to presne pasovalo do našich predstáv. Takže je to jasné, ideme na to! Síce sa akurát poriadne zopsulo počasie, vyššie aj prv

Názov hádam dobre vystihuje filozofiu tejto prechádzky. Predposledná októbrová nedeľa totiž vyšla neskutočne, čo sa počasia týka. Mrazivé ráno, obloha vymetená, vzduch ostrý, po fronte prečistený a do toho všetky farby jesene v najjasnejších odtieňoch. Jeden z tých nemnohých „superturistických“ dní, kedy hádam aj prechádzka rúbaniskom je potešením pre oko. Zaniesol ma do Kremnických vrchov, na ich západné úpätie. Potreboval som sa odtiaľ dostať do Banskej Bystrice, ale na hlavných turistických trasách isto bolo plno ľudí – preto nastúpila t

Presnejšie v južných traverzoch južnej časti Žiaru. Približne od Sklenianskych lúk po lúky na Nedožermi – Brezanmi, ale väčšinou na parádnych lesných cestách, až „strade bianche“. Lebo: asi na dlhšie posledný pekný, teplý deň, k tomu štátny sviatok v strede týždňa, to bolo treba využiť. Ktovie, kedy sa nejaký budúci dlhší pojazd na bajku podarí, a ešte navyše niekde ďalej od domu. Ale aspoň som dodržal sľub samému sebe, keď som sa tu na jar motal peši – že sa sem isto vrátim na bajku. Lebo miestne cestičky ma očarili už vtedy. Turčia

Taký malý, súkromný mtb maratónik: hodinky Coros Apex mi napočítali nejakých 122 km a takmer 3300 m do kopca. Ale o to až tak nešlo – skôr o to, že som potreboval horský bajk do BB odvliecť a konečne raz som sa nemusel ponáhľať vlakom. Lebo medzi Vrútkami a Bystricou sa pohybujem na cesťáku často, sem - tam aj peši prebehnem po hrebeni Veľkej Fatry, ale na horskom bajku som ešte nešiel. Tak som v rámci perspektívnej prípravy už dlhšie hľadal, kade by sa dalo - a našiel som takúto možnosť. Prevažne po cyklotrasách, takmer úplne som sa vyhol hlavný

Ako všetci vieme, sa nám tu rozmohol taký jeden zlozvyk za ostatných zhruba 240 rokov, od čias bratov Montgolfierovcov :-) Už nám nestačia pohľady na krajinu z našej perspektívy pozemšťana, chceme sa pozerať z väčšej výšky. Miliardári už vyskakujú na hranice vesmíru, nám obyčajným stačia nižšie polohy. Jasné - viaceré kopce na Slovensku sú perfektné vyhliadkové body, ale ani to nie je ešte ono. Takže keď sa mi naskytla možnosť polietať ponad rodnú hrudu, nedalo sa samozrejme odmietnuť. Ďakujem! Isteže, nie je to lacná zábavka, ale raz za čas neu

Čo už písať o Kremnických vrchoch? Hádam každý vie, aký je to v zime raj pre bežkárov. Z oboch strán – bystrickej aj kremnickej. A stále sa to tam zlepšuje. Lebo je tam hustá sieť lesných ciest, či už tých historických, novších lesohospodárskych alebo tých špeciálne pre Bielu stopu vybudovaných. A ďalšie pribúdajú alebo sú čistené a udržiavané. Najmä okolo Skalky to na mapách vidieť. V ostatných rokoch sa aktivizuje aj OZ Kordícky hrebenák – ktorému napríklad môžete prispieť do kasičiek aj priamo v teréne. Na leto je ale dôležit

Počas vrcholiacich júlových horúčav u mňa jednoznačne vyhráva cesta nad terénom, teda aspoň čo sa bicyklov týka. A keď ešte treba niečo v práci vybaviť a to je 70 kilákov ďaleko, no nezneužijem to na výlet? Domáci žiletkári, čo okolo Kremnických vrchov bývajú, samozrejme poznajú – to koliečko asi stokilometrové, cez Šturec aj Kremnické Bane... Častá tréningová trasa, ale dá sa aj na výlet využiť. Dajú sa tu hlavné cesty čiastočne aj obabrať, a teraz to dupľom láka, lebo na viacerých (predtým katastrofálnych) miestach len nedávno pribud

Veľká len názvom, inak nenápadná dolinka na severe Turca, ústiaca svojím potokom do Váhu v Nolčove. Tiež ju asi na piatich kilometroch „postihol“ okolo roku 2010 nový eurofondový asfalt, takže dnes je to parádny tréningový terén pre žiletkárov, vhodný na horúce letné dni. Bonusom sú tri studničky cestou hore a nie veľmi strmý sklon. Len v spodnej časti jeden „schodík“ v zúženej časti doliny a horný asi kilometer – to sú tie najprudšie miesta. Prístup jednoduchý: buď po tichej, ale kopcovitej ceste SNP od Sučian cez Podhradie (chce to najmä