Turiec

Prvý novembrový deň, zhodou okolností sviatok takmer v strede pracovného týždňa a udrelo počasie typicky dušičkové, keď sa ráno v mlieku kúpe a celý deň nemá dosť, tak slnko k slovu takmer nepustí. Ale to v dolinách. Na kopcoch je tak, že tam treba ísť čím skôr, čím vyššie a čím dlhšie tam ostať. Teplo a azúrovo. Takže sa patrilo niekam vyraziť, niečo vymyslieť... Ale nechcelo sa ďaleko cestovať a vo vychytených lokalitách samozrejme plnka rodinná – každý správny rodič chcel určite využiť prázdniny a vyvenčiť ratolesti, kým sa

„Mávam rád tie ufúľané rána, keď nechce sa mi vstať, keď môžem dlhšie spať...“ Ale mávam ich rád trochu inak ako Elánisti – radšej si privstanem, aj keď je voľný deň ako nedávny „mariánsky“ štvrtok a pospať by sa dalo, zvlášť po vyčerpávajúcich predchádzajúcich dňoch. Ale aj také musia byť, aby sme si vážili tie dobré. A jeden taký práve začal. Síce mokrý, sivý, ozaj ufúľaný, veterný, ale teplý, na tričko. Predpoveď sľubovala prestávku medzi nočným a popoludňajším dažďom len s prehánkami a sem – tam aj so slniečkom

Na výročie SNP sa dusné a horúce počasie odporúčalo konečne „do preč“ a nastalo teplotne príjemné, aj keď podmračené ráno, zato s perspektívou vyjasňovania. Tak som tiež povstal a ušiel som do hôr, ako kedysi partizáni. Symbolicky vlakom do Skleného na juhu Turca - tam a v okolí je povstalecká história stále živá a jej tamojšia najznámejšia udalosť bola dokonca dlho zamlčiavaná, lebo nepasovala do ideologického profilu SNP. Ale teraz to bolo o inom: konečne po dlhšom čase na horskom bajku, lebo v horúčavách ma ťahá viac na asfalt. Vymysl

Menší najmä tvarom, lebo má so svojimi 104 km iba o nejakých 15 km menej ako ten klasický z Turca cez Vyšehrad, Bojnice, Zliechov, Čičmany, Fačkovské a Vríčanské sedlo nazad do Turca, ktorý miestni žiletkári aj pretekári poznajú isto dobre – z výjazdov a čiastočne aj z pretekov Slovenské Pyreneje (no tie už dlhšie neboli). Zreportovaný ho máme TU . Najmä cez víkendy tiché cesty, dobré asfalty a nie dlhé, zato výživné štyri kopčeky a v lete aj veľa tieňa. Jazdím ho už dlho, ale jeho možné skrátenie mi napadlo len asi tri roky dozadu, keď

Polohou stredná z trojice malofatranských chát z turčianskej strany, takisto obľúbená nielen medzi pešími, ale aj kolesovými výšľapistami. Máme tu na Vetromagu síce o nej už niečo (aj bajkové), aj tá cesta hore je viac – menej jasná, ale tak pre istotu... A pre skompletovanie trilógie. Zvyšné dva diely (Hole a Chleb) sú v odkazoch dole pod textom. A ako sa to všetko (a ešte niečo navyše) dá spojiť do jedného výjazdu, to ukazuje Imroman TU . Výjazd na bajku „na Maguru“ je z tých troch najkratší a asi aj najpríjemnejší – podľa Stravy 11,5

Sme znovu na severovýchode Turca, na úpätí Veľkej Fatry, v ústí Kantorskej doliny na okraji Turčianskej Štiavničky, pri altánku s minerálkou oproti révayovskému parku. V predošlom článku (odkaz dole) sme tu končili jednosmernú prechádzku zo Sklabinského Podzámku cez Katovu skalu, teraz miestne značenie (tie oranžové štvorčeky) využijeme naplno a okruhom obídeme všetky tunajšie pozoruhodnosti – teda Teplické serpentíny, Katovu skalu, Sklabinský hrad aj stáročné lipy pod ním. Je to tak na pár hodín pohodovej prechádzky, alebo na vychodenie nedeľn�

Kedysi som si povedal, že reporty už budem písať iba zo stoviek, no posledné dva víkendy som strávil na dvoch síce kratších ale o to výživnejších pretekoch. Dokopy to bolo niečo okolo 110 kilometrov a 7000 metrov prevýšenia, tak o tom sa už snáď oplatí niečo málo napísať. Nabehané som toho nemal veľa, no viac mi robilo starosti to prevýšenie. Ale veď všetci vieme, že najlepšie sa trénuje na pretekoch, tak prečo sa nerozbiť?! :) Ako prvá ma čakala Strečianska mašľa ( STRAVA ), ktorá sa týmto rokom prvý krát zaradila do Slovak Ultra Trail ligy,

Po roku pauzy kvôli „pliage“ sa najnáročnejšia (alebo najprevýšenejšia) slovenská stovka znovu prebrala k životu - a ako je u nej zvykom, dosť sa toho za ten čas pomenilo. Čo je ale najzaujímavejšie, takmer vôbec sa nezmenila trať, a aj tú maličičkú zmenu na konci nezapríčinili špekulácie a optimalizácie organizátorov – a to už je čo povedať! Ubudla vlastne len cieľová strminka. Chata Veronika totiž už neexistuje, namiesto nej sú tam rozostavané dajaké apartmány či čo.  Takže v podstate bola trať ukrátená o výškové aj dĺžkové metr

Máme tu na Vetromagu už direttisimu na Hole aj na Kľačiansku Maguru (odkazy dole pod textom a podrobnejšie na MTBIKERi TU ) a kto je frajer, môže si to dať všetko na jeden šup ako Imroman nejako takto . Tak do tretice všetko najťažšie. Lebo z troch známych turčianskych výjazdov k horským chatám v Malej Fatre je práve tento najnáročnejší. Ani nie tak kvôli sklonu (ten je na celej dĺžke cesty väčšinou príjemný), ale kvôli poriadnej hrboľatosti. A tých 14,5 km zdola od hlavnej (alebo 10 od Zajacovej) je tiež pekné, výživné číslo, hoci dosť podobn

...sa vraj nevypláca, tak som si zmyslel podráždiť ich aspoň kolesami. Na severné svahy Lúčanskej Malej Fatry som sa vybral, padajúce spod Minčola ku Stráňavám a Višňovému. Okoliu dominuje krásny, bralnatý Hoblík (934 m), taká skromnejšia obdoba Rozsutca. Len jeho okolie má na mnohých miestach skôr podobu ekologickej katastrofy, aké je vyrúbané. Síce ani pod tým Rozsutcom to na pár miestach nevyzerá lepšie – ale nie o tom som chcel, aj keď súvisieť to trochu bude. Každopádne je tam hustá sieť zvážnic a na prídavok aj hustá sieť „kopaných“ le

Preto názov, podobný Vetroplachovej zimnej prechádzke na pásoch (TU) , lebo toto bol podobný, jednoduchý výlet dvoma známymi dolinami, len veľkofatranskými (z turčianskej strany) a samozrejme takto v júni už nie na lyžiach :-) Potreboval som znovu zaučiť nohy aj inému ako kruhovému pohybu v pedáloch, tak niečo jednoduchšie to chcelo, nie dáku technickú hrebeňofku. Proste MF100 sa blíži a celý máj som prebicykloval. Povedal som si, že ráno bude v Gaderi fajn, lebo ešte pusto. No cestou dolu sa mi tiež nechcelo kľučkovať pomedzi davy, tak som to hore na O

Prebehnúť hrebeňom Krivánskej Malej Fatry bola poriadna výzva. Prezradím ti, to ako sa táto myšlienka zrodila a ako to celé prebiehalo.   Vždy som bol fanúšikom youtube kanála MTBIKER, ktorý ma na začiatku mojej „bikerskej kariéry“ neskutočne motivoval a aj veľa naučil. Každý týždeň som poctivo čakal na nové videá, ktoré ma podnecovali vyraziť do prírody. Špeciálne som hltal Imrove „bikerské výlety“, ktoré ma vždy nakopli vyraziť na podobný výjazd. Verte či nie, pre mňa to bol/je youtube motivátor a inšpirácia. Pred dvoma rokmi som s

Tak sa mi zasa zadarilo vyhradiť si deň na dlhší pojazd, takmer „poldennú túru“ :-) A zároveň znovu previezť bajk z domu do Bystrice. Takže z toho vzniklo niečo podobné ako minuloročné VR - RK - BB , len písmenká v strede sa vymenili. KR ako Krahule, lebo som to vzal z opačnej strany. Čiže z Vrútok popri potoku do Jedľovín a davaj na juh popod úbočia Malej Fatry a severnej časti pohoria Žiar. V Polerieke som zabočil dnu do pohoria a po červenej „hrebeňovke“ Žiaru - ponad Hadvigu až pod Vyšehrad, odtiaľ ďalej po hrebeni cez Sklenianske lúk

Ak vás už tiež nebavia tie gýčové bielomodré tatranské fotky a vyplakávanie nad uzáverou, ste tu správne. Lebo nie na bielom, ale na chlpatom snehu sa treba správne rozlúčiť so sezónou chlpatých lyží! Chlpatý sneh znamená veľa ihličia, konárikov, šišiek aj srnčích bobkov. Správny jarný lesný impregnačný mix, nech si pásy aj sklznice dobre zapamätajú, že aj iné ako vosk existuje. Jedna z top lokalít je teraz na Martinských holiach. Výhoda, že zjazdárska sezóna už skončila, neplatíte výpalné dole pri rampe. A cesta suchá až hore, takže sa d

Som tak v piatok obzeral ten veľkofatranský Lysec z vlaku – a tá jeho podvrcholová hrana stále biela, napriek tomu, že je vystavená slnku a dni boli poriadne teplé... Tak som si povedal, že ho opáčim a zájdem aj dozadu, na lúky pod sedlom Žlebiny a pod Ostredkom, kam som sa už dlhšie chystal. Všetko pekne mimo rezervácie a národného parku, takže vrelo odporúčam, len musia byť podmienky. A tentokrát boli takmer famózne. Teplota málo pod nulou, na starom a poriadne premrznutom firne nový prášok, len oblaky to trochu kazili, aj keď boli vysoko: taká difú