Ako som utiekol „poza školu“ na Lysec

Zvoní mi telefón: „Čo robíš v piatok??“

 „No čo by som... Robím!“

„Ale, hybaj s nami na Lysec!“

„No nejdem, roboty ako na kostole!“

Ale nedá mi to, pozriem predpoveď na víkend a sviňa jedna, skoro ako cez kopirák podľa minulého týždňa: pracovné dni ažúro, na víkend studený front s dažďom. Kašlem na robotu, celú dovolenku som tam strávil. Volám pre zmenu ja:

„Kedy to idete?“

 „Hehe, chytro si si rozmyslel...“

A tak sa veziem ako pán, z BB domov do Turca, v piatok netypicky už o ôsmej ráno. Jeseň už beží naplno, ale sa ešte naplno nevyfarbila. Ani obloha nie je „čistý plech“, ale to sa hádam rozíde... Dúfame všetci štyria. Milan to dobre vymyslel, berie dve kamošky, tak sa mu hodím, aby nad ním nemali prevahu :-)

Cesta SNP popod Veľkú Fatru je pekná obchádzka turčianskeho tankodromu z Teplíc do Belej (ale už ho chvalabohu opravujú) a o deviatej už štartujeme z Jasenskej doliny, z Kašovej. Na rozchodenie asfalt hore dolinou, popri vyleštených penziónoch a nekonečne rozostavanej chate Lysec. Lavička cez potok a začína „direttissima“ strmo cez vrstevnice, priamo na vrchol. Striedajú sa rôzne varianty hospodárskeho lesa (nové a staré rúbane, mladina aj starina...), výhľady na rúbane a tak... Len stopy po dákom offroade nás sprevádzajú verne. Pohoda nie?  Veď ešte nie sme v NP.

Asi v polovici výstupu vyliezame spod korún stromov na zarastajúce lúky - pribúdajú výhľady do diaľok, ukazuje sa Kľak, Choč, vzadu Martinské hole a tak... Auto sa kúsok pod vrcholom otočilo, asi boli poľovníci po dákeho picnutého zvera. Ani dve hodky nám to netrvalo a sme hore. Trochu fučí, slnko len chvíľami vylieza, svetlo také šedivé, ale mraky vysoko, vidno ďaleko. Pomrvíme sa okolo smerovníka a zima nás poháňa dole. Teraz pre zmenu po žltej, tade je zostup krajší, s výhľadmi do kotliny priamo pred nosom.

Užívame si ich až na Poľku, potom schádzame strmšie dole na cestu a pár chvíľ dupeme bez výhľadu lesom. Na koniec už taká striedačka lesy/lúky voľne z kopca, až po hornú stanicu lanovky. Lebo odbočku po zelenej lesom nazad na Kašovú ignorujeme, po lúkach je to krajšie. Aj na nich ešte sem – tam niečo kvitne. Dole už čaká chata Kaška, kde čapujú hádam od počiatku sveta. Aj citronádu teta spraví, no sveta žiť. Niečo cez štyri hodinky nám to celé trvalo a vôbec sme to nehnali, totál na pohodu.

Takto sa mi páči poza školu chodiť – ráno pred výjazdom bazén a podvečer som stihol aj bajk vyvenčiť. Len fotky biedne, samozrejme. Tak to dopadne, keď si diletant požičia zrkadlovku, lebo jeho kompaktu je doma v šuflíku dobre.

Rišo Pouš