Chata pod Chlebom dvakrát

Prišiel v noci front, ráno je hnusne, ešte že pod nulou. Ale aj to sa má cez deň zmeniť. Na svahoch stále málo snehu, na hrebeňoch mraky a isto tam fučí, no čo idem? Už viem! Mám vybaviť dačo autom, tak to zneužijem a budem preč „trochu“ dlhšie. Idem pod Chleb z Trusalovej – stade chodím hore zriedka, lebo ako sa tam dostať bez auta? A už si to fičím, až na Zajacovú, cesta vďaka snehu hladšia ako v lete, výtlky zakryté. A nový sneh drží, reťaze netreba, dokonca som tu dnes prvý.

Prvou skratkou lesom (hneď od auta) pohrdnem, idem po ceste, lebo vraj stopa popri potoku až do Snilovského sedla je. Cesta nad parkoviskom je komfortná, ale len smerom hore – ten cenťák snehu, ktorý v noci spadol, akurát kryje brzdením vyhrabané kamene. A dosť veľké. Dole to bude s rizikom.

Zato na zákrute sa z cesty odpája popri potoku komfortná koľajnička, idem do toho! Hneď o chvíľu zisťujem, že tu je výhoda mať kratšie lyže – snehu málo, tak sa kľučkuje všakovako. A v hornej polovici sa stopa štverá vysoko nad potok do traverzu. Miestami sa treba aj dobre do rúk zaprieť, ale každopádne vďaka miestnym znalcom za narysovanie lajny.

Nad lesom mlieko a dole muldou fučí ako divé, ešte že teplota je len tesne pod nulou a nie včerajších -15. Malé kľučkovanie kosodrevinou, ktorá sa roztiahla na celú šírku muldy, ale tu už sa dá vyberať cesta. Aj treba, lebo stopa zaviata. Mlieko už je plnotučné. Už len registrujem, že zľava sprava je to v bočných muldách polyžované, ale tá dnešná vlhkosť už tuším vyrába aj dáku kôrku na povrchu. A tá (ne)viditeľnosť... Dnes nie, vďaka. Aj tak Snilovské sedlo triafam len intuitívne a ešte intuitívnejšie cestu dole k chate.

Pásy odliepam až nad chatou, prefrčím a nestíham sa diviť, aký je Generál perfektne lyžovateľný. Ale nechávam sa zlákať prašanom po kolená vľavo popri vleku, tak si od jeho spodku musím nazad na Generál dopešovať, pekne na pásoch.  Ešte spodná časť Generálu po bubnoch, ale všetko čo trčí spod snehu je vidieť, paráda. Potom už komfortne po ceste, vypreparovanej ratrakom ako Hahnenkamm, až dole k zákrute, kde som začal stúpať popri potoku.

Čo ďalej? Ešte je skoro, akurát sa začína dosť ľudí hore kopcom trúsiť a cesta je pre dve autá úzka, isto by som cestou na Trusalovú nejaké stretol v protismere, to radšej neriskujem. Času dosť, tak si dám chatu ešte raz, tentokrát slušne ako väčšina šliapačov.

Takže kúsok hore cestou po vyústenie prvej skratky, treba poriadne poobzerať, čo sa skrýva pod snehom. Lebo tu dole sa toho veru skrýva... A čoraz horšie sa to skrýva, ako ľudia schádzajú a brzdia. Odbočka doľava hore lesom - to už je komfort vyleštenej stopy. Na ďalšej skratke dokonca aj slnko sa odváži na chvíľu do lesa nakuknúť.

Už len hore Generálom po chatu, sneh drží parádne, nepodklzuje, len jeden pás sa mi odliepa. Nový! Po dvoch nalepeniach! A vraj pretekový, haha... Moje staré koberce so špinavým lepidlom nahodím 7x bez problémov. Tak ich nahadzujem, na zvyšných 500m, no čo...

Premávka v oboch smeroch už začína hustnúť, je okolo obeda. V chate to podľa množstva lyží žije, pri chate už zase mlieko, vietor, aj sa znova a zhusta rozsnežilo, je čas na odchod do tepla domova. Drel som včera pol dňa vo vetre a mraze, dnes to bolo parádne vyprdenie v pohodovom tempe. Takže už len dole, tentokrát nepohrdnem Generálom, ozaj fajné oblúčiky sa dajú krájať. Len nižšie je to už miestami dosť zodraté. Cesta k autu, dole radšej bez oblúkov, ubieha čoraz rýchlejšie, skoro až príliš. Zastavuje ma až protisvah a aj tak si na sklznici isto odnášam zopár malých suvenírov. Ale oplatilo sa vyraziť do nečasu, uvidíme čo so snehom spraví avizované oteplenie teraz na konci januára.

Rišo Pouš