Turiec

Úsek hrebeňa v Lúčanskej Malej Fatre medzi Hnilickou Kýčerou a Martinskými hoľami je v zime doménou skôr snežničiarov ako skialpinistov. Dôvod je známy: krátke a strmé, opakujúce sa hore-dolu lesom, často hustým, často mladinou, kde si treba viac na oči ako na lyže pozor dávať...  Ale zas – pri troche trpezlivosti sa dá. A keď vyjde počasie ako to z názvu a čerstvá nádielka snehu na slnku len tak iskrí, to mi netreba ani do Tatier sa trepať. A aspoň dobrú službu spravím, keď stopu prerazím.   Také som mal motivácie, keď som v sobotu rán

Typické pre túto zimu – tretina januára a až teraz som sa prvý raz dostal na pásy. Mal to byť prieskum podmienok na hrebeni Veľkej Fatry, ale aktuálne to prestalo byť, už keď sme vyzúvali lyže - začalo liať ako z krhly. Teplota vystúpila poriadne do plusu a tých približne 30 – 40cm bolo už na druhý deň minulosťou. Predpoveď žiaľ vyšla, teplý front dorazil. Mraky už sedeli na kopcoch asi od 1000m vyššie a fučalo fest. Tak sme sa vybrali na hole nad Nolčovom na severe Veľkej Fatry, ktoré sú nižšie a dosť trávnaté, aby sa tam dalo pošmýkať aj v

Presnejšie z Valče cez Hnilickú Kýčeru a Úplaz do Ďurčinej. Prečo tade? Nooo, lebo prístupy na hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sú zväčša dolinami, a tie vieme ako vyzerajú v dnešnej „dobe drevorubačskej“ aj v chránených územiach, že? Tu ale pôjdem z dediny na Hnilickú Kýčeru po hrebienku medzi Valčianskou a Slovianskou dolinou. Väčšinou mimo značky, tu sa to smie. Len kúsok ma bude sprevádzať žltá. Z Kýčery prebehnem na Úplaz po hrebeňovej červenej a odtiaľ už poslušne po ďalšej žltej do Ďurčinej (a z nej už len po asfaltke do Rajca

Strašne som bol pred rokom zvedavý, čo bude o rok a prvý júlový víkend som sa dožil a dočkal. Chvály na takmer bezchybný prvý ročník, hnusné číslo 6800m pri údaji o prevýšení a možnosť absolvovať len polovičnú trasu do Strečna - to asi boli hlavné lákadlá druhého ročníka MF100. Podstatne prispeli k faktu, že toto ultrapodujatie sa hneď na druhý raz stalo na Slovensku najmasovejším. Limit 300 masochistov bol vyčerpaný dávno pred uzavretím prihlasovania.   Ale pretože nič nie je na prvý pokus dokonalé, ani tu sa organizačný tím nevyhol úpra

Táto tradičná (15. ročník), ale z neznámych dôvodov tento rok vôbec nespropagovaná akcia je suverénne najkratším behom do vrchu na Slovensku. Neoplatilo by sa kvôli 10 minútam driny obetovať celú peknú sobotu, že? Našťastie vieme dobre, kam sa treba dostaviť na štart, a to už otvára veľa možností na rôzne dlhú „rozcvičku“ pred samotným výkonom. Podobné sú aj možnosti na „výklus“ po výkone. Vetroplachteam tento rok nezaváhal a v duchu Kilianovho hesla „more kilometers, more fun“ sa stal rekordérom v dĺžke rozcvičovania pred pretekmi. Bolo to

Tri tri veľmi pekné miesta na JZ Veľkej Fatry, každé iným spôsobom. Dajú sa jednoducho spojiť do jednej túry, stačí si vyhradiť 8-9 hodín. Možno 10, ak bude nutnosť to zokruhovať. Lebo začíname v Turčianskych Tepliciach, končíme v Mošovciach.   Z kúpeľov na lazy sú dve možnosti, volím zelenú, je tam menej asfaltu. Ten na začiatku vedie kúpeľným parkom. Potom ešte kúsok lesnej asfaltky okrajom lesoparku, hluk hlavnej cesty za chrbtom tíchne, pri malom rybníku aj asfalt spod nôh mizne a nasleduje ponor do rozčvirikaného aprílového lesa.   Po

Veľkonočná nedeľa je ráno ako maľovaná, ale po obede hlásia búrky, na dlhší výpad do hory to nebude. Ale vyvenčiť sa treba, aj potrénovať by sa patrilo, lebo šéf „pirátskych“ ultrabehov so svojim megafónom na tento víkend žiadnu pirátsku akciu nevymyslel :-) Tak ma napadla myšlienočka, ktorú mi presne pod týmto názvom do hlavy nasadili turčianski „výšľapisti“ už pred dosť dlhým časom. Ako dennú túru to nik nebude robiť, ale na akciu typu „tréning zrýchleným presunom“ sa to hodí ideálne. Aj na zabehanie nových „trailových špeciálov�

V krížom-krážom pobehanom Turci len zriedka narazím na niečo nové. Preto som za tento tip vďačný „turistom z Česka“ :-) Tí ale podľa popisu asi vynechali najkrajšie časti „skratky“, sa mi zdalo. Lebo poslednú časť traverzli po zvážnici, popod Pálenicu. Tak som to trochu vylepšil, hrebeňa som sa držal furt - a oplatilo sa. Tu je návod ako na to :-) Na Sučiansky hrad (Smrekové, 890m) vedie z Podhradia zelená, je to len na hodinu a čosi. Takže keď je chuť ísť ešte na Kľak, treba sa vrátiť do dediny, preskočiť na modrú a daváj hore Hlavnou d

Najstaršia a najdlhšia bežecká rozlúčka so starým rokom na Slovensku sa dožila „kristových rokov“ a tretí raz sa bežalo po novej trati. 5 koliečok v centre mesta tentokrát ponúklo ideálne podmienky – bezvetrie, príjemnú „bežeckú“ teplotu, suché cesty. Počasím skôr neskorá jeseň ako záver roka, lyžiari hromžia, bežci sa radujú :-)   Na štart sa postavilo vraj 123 ľudí, vo výsledkoch je ich 122, takže úspešnosť vysoká. Účasť bola tradične medzinárodná, aj keď tento rok len z Čiech a Moravy. Na štarte sa znovu objavil viacnásobný

V polovici decembra má niekto na konte už desať dní na lyžiach, niekto si užíva na lyžiarskom kurze a niekto škrípe v robote zubami, že? Ale konečne aj môj čas dozrel, takže tu je zopár aktuálnych záberov z holí medzi Minčolom a Veterným.   Do lesa sa oplatí zaliezť ešte stále len na zvážnicu – jednou takou, dobrou na rozchodenie, som sa vyštveral na hrebeň od Partizánskej (zasnežovacej) studničky. Kto nepozná: asi v dvoch tretinách cesty na Hole. Pri potoku v tieni zima ako vždy, stopa potiahnutá za rampu, ale len kúsok. Potom panenský sneh. A

 Počúvam o nej už dobré dva mesiace. Najprv len v náznakoch, potom sa začali objavovať konkrétnejšie informácie, neskôr fotky a s postupujúcim časom čoraz viac subjektívnych dojmov zo všetkých strán. Mám pocit, že snáď všetci tam už boli. A čo som ja horšia?! Ferrata HZS bola vybudovaná v priebehu roku 2013 a vedie kaňonom Pivovarského potoka. Ten steká spod hrebeňa Lúčanskej Malej Fatry do Martina. V súčasnosti je vybudovaná horná časť chodníka, ktorá by mala byť v budúcom roku doplnená o spodnú časť a tým vznikne ucelená zaistená trasa od k

Asi všetci poznáte tie jesenné dni, keď počasie dokáže aj zo stokrát prejdenej trasy spraviť niečo neobyčajné a aj najväčšieho suchára núti rozmýšľať vo veršoch :-) Taká jedna nedeľa udrela v polovici októbra a ako hovoril John Muir: „Hory volajú a ja musím ísť“. Obrovská výhoda, keď to má človek pod nosom (alebo skôr nad hlavou) a ani na mestskú nemusí sadnúť...   A tak stúpam hore Turčianskymi Kľačanmi so slnkom za chrbtom, v ústrety farebnej hore: medovozlaté buky, slncovožlté javory, temnozelené smreky... Nad tým blankyt s h�

O tomto kopci je tu toho už viac, ale všetko zo zimy. No aj v lete je Lysec, ktorý podľa S.H.Vajanského „bujno spína sa ako ľvica napružená k skoku“, vyhľadávanou vyhliadkou. Lebo ak človek zaparkuje priamo pod ním v Jasenskej doline, hore - dolu je to otázka 3-4 hodín. Dá sa to samozrejme zokruhovať - prístupové cesty na vrchol (1381m) sú štyri. Dve z Jasenskej, jedna z Belianskej doliny. Tú štvrtú, z hrebeňa Veľkej Fatry, nevyužíva veľa ľudí. Asi ani žltú z Belianskej, Slávkovou dolinou - tú ani neodporúčam, Slávkova je po ťažbe a ťahaní

Cesty na pomedzí Turca, Hornej Nitry a Považia sú výrazne cyklopozitívne: málo áut, pekná krajina, väčšinou dobrý asfalt, výživné stúpania, ktorých letným bonusom navyše je fakt, že sú často v tieni. K tomu keď sa ešte pridá príjemný chládok nedeľného rána v polovici augusta a predpoveď dáva prísľub pekného dňa bez dažďa... Plán je jasný: Martin, Bojnice, Nitrianske Rudno, Zliechov, Čičmany, Fačkovské sedlo, Kľačno, Kláštor pod Znievom a zas cez MT domov. Asi 150km. Žiletkári a cestní cyklomaratónci poznajú, Fatransko-strážovský

Teda v júni ešte nebola úplne, ale sa na tom pracuje :-) Čiže pribudne ďalšia oficiálna možnosť nástupu na hrebeň z turčianskej strany. Lebo značka tu bola, ale gumené mozgy si pred vyše 50 rokmi vymysleli zničiť ďalší pekný kus prírody kvôli strelnici, takže musela byť zrušená. Ľudia chodník aj tak využívajú, veď pod Meškalkou majú sučianski turisti útulňu Vendovka. Po rokoch teda víťazí zdravý rozum nad vojenským.   Pôvodne išla značka zo sučianskej železničnej stanice cez Hrabiny k horárni a od nej zalesneným hrebeňom ponad Sučia