Turiec

Pôvodný plán bol taký: vyliezť po zjazdovke z Vrátnej na Poludňový grúň, veď hore na hrebeni a v muldách musí nejaký sneh byť! Pomotať sa medzi Stohom a Chlebom a už jedno ktorou stranou zliezť nazad do Vrátnej na autobus. Cez týždeň aj v sobotu pripadlo dačo, v nedeľu sa vyčasilo a poriadne primrzlo. Do toho síce štipľavý sv vietor, ale ten ma nezabije. Tak prvá časť plánu vyšla: hore Pasekami popod lanovku, pomimo zjazdovky, štrikujúc pomedzi hrče hliny a kríky. Vyššie trochu lepšie, lebo pribudol umelý sneh. Ale už pri traverze od lanovky k chate

V tejto snehovej biede (a bez auta) je táto „stará cesta“ na Hole takou istotou. Pozor, nie sociálnou, ako je to teraz v móde. Aj keď socializovať sa tam dá, premávka bola poriadna v sobotu pred obedom. Tomu zodpovedal aj povrch: síce sneh ledva kryl väčšie šutre, zato bol pekne dotvrda uchodený, aj na bajku by sa dalo hádam... V podstate sa na pásoch dá od mostíka pod lanovkou, ale šiel som od konečnej MHD, tak som si lyže vyniesol prvou skratkou a skočil do nich: Trochu bolo treba poštrikovať, sem tam kamienok trčal, ale hneď za prvou serpentínou to bol

Chata pod Magurou je všeobecne známa. Ale väčšina ľudí sem príde buď priamo zdola, z Kľačian (a má dosť hehehe), alebo zhora, spod Suchého. Tí druhí už tiež majú niečo v nohách, preto zväčša mieria najkratšou cestou dole do Kľačian. Takže západný úsek hrebeňa Krivánskej Fatry s Panošinou a Kýčerou je trochu zanedbávaný, „veď tam dokopy nič nie je“. Ozaj taká popoluška v porovnaní so zvyškom.   Lenže sú dni, ktoré svojou atmosférou aj z bežnej prechádzky lesom spravia slávnosť. A tu nie je len les. Pravda, výhľady tu zabezpeču

Najstarší silvestrák na Slovensku sa dožil ideálneho vytrvaleckého veku 35 rokov. K tomu krásny deň, obloha silvestrovsky (a)žúrová. Teplota skoro ráno síce poriadne pod nulou, ale stúpajúce slniečko ju smerom k štartovnej desiatej hodine posúvalo do príjemnejších hodnôt, aj keď šušne v nose ešte na štarte mnohým mrzli, že?   Prvý raz boli bežci očipovaní (KK Sport Timing), čo vraj minimálne o hodinu skrátilo vyhodnocovanie výsledkov. V tej kose nesporná výhoda, nečakať na vyhodnotenie dlho, no nie? :-) Prvý raz bežali aj detiská – koľko i

No, kým Vlado dosiahne jeho vysnívané ciele, pretečie ešte veľa vody. Keď som ale raz povedal áno, tak tú vec musíme dotiahnuť do konca. Pre mňa to bol často stres, pre Vlada potešenie. Tréningový cieľ vyberal Vlado, organizácia cesty pod skalu ostala na mne. Vlado raz povedal: Jánošíkov skok, ten som už raz s chlapcami skúšal, ale skončili sme v polovici. Nechal som si to vysvetliť a bolo mi jasné, že túto stenu bolo treba hore klincovať a oni na to nemali materiál.   Vlado to tam poznal s prístupom cez Gaderskú dolinu, ale mne sa nechcelo ísť cez

Rôznymi historkami opradená akcia Sherpa Rallye aj tento rok honosne ukončila letnú sezónu v horách. Tradične týždeň po Psotkáči, čo je jej rovnako starý „brat“, odbila svoj 31. ročník. Presne pred 30 rokmi (12. októbra 1985) na Popradskom plese stálo 8 horských nosičov a naštartovalo tak siahodlhú históriu a tradíciu. Tento rok bola novinkou lokalita. Ešte nikdy sa nosiči pretekovo nepotili vo Veľkej Fatre. Chata pod Borišovom je jediné miesto, ktoré je zásobované na chrbtoch a práve preto sa centralizovala v jej okolí. Stano, chatár, sa zhostil rol

Tohtoročnú dovolenku som prežil tak trochu výnimočne. V duchu „nie cieľ ťa urobí šťastným, ale cesta“, som šliapal pešo z domu zo Starej Turej na Tatranský Kriváň.   Išiel som cez pohoria, podobne ako František Kele, ktorý ma vlastne k tomuto podujatiu inšpiroval. On štartoval z Bradla od mohyly Miroslava Rastislava Štefánika, ja zo Starej Turej (to aby som bol aspoň trochu originálny). Dobrodružstvo začalo už pol roka pred samotnou cestou, keď som nad mapami plánoval trasu, miesta nocľahov, možnosti doplnenia vody či potravín. Plány som začal spr

Už tretí rok je každému jasné, prečo je táto stovka na Slovensku najťažšia. Nejde len o prevýšenie, blížiace sa hodnote 7000m, ale aj o to, že mnohé stúpania sú skôr „plaziteľné“ ako „behateľné“. K tomu nekonečné, strmé, šotolinové či skalnaté zostupy, kde neradno zakopnúť. A tento rok náročnosť zvýšilo ešte aj počasie – taký hic som na stovke u nás ešte nezažil, veď aj  meteorológovia vydali výstrahy.   Pri prihlasovaní samozrejme s počasím nik rátať nemohol, takže ako vlani, aj teraz sa 300 miest minulo v poriadnom pred

Najťažšia stovka na Slovensku sa blíži a tento rok je v jej záverečnej časti nachystaná chuťovka: v sedle Majbíková bude treba zbehnúť z hrebeňa k poslednej živej kontrole do Valčianskej doliny, až k lyžiarskemu stredisku. Teda stratiť dosť výšky, mlátiť sa po asfalte, aby sa zdevastované nohy museli znova štverať na hrebeň susednou (veľmi podobnou) Slovianskou dolinou. Do sedla pod Úplazom. Tak som sa bol pozrieť, kade sa to budeme motať – väčšina z nás tade pôjde v noci. A nie sú to príliš frekventované turistické chodníky, najmä ich časti pod

Keď sa pozrieme na mapu Veľkej Fatry, najsevernejším bodom hrebeňa na turistických značkách je Kopa nad Kraľovanmi  (ak samozrejme nerátame Šípsku Fatru za Váhom). Najjužnejším zas Japeň nad Dolným Harmancom.  Ale z Japeňa ešte ďalej na juh pokračuje hrebeň cez Čabraď (769m) až do Uľanky, priamo k sútoku Starohorského a Harmaneckého potoka. A malo by sa to dať prejsť – aspoň podľa mapy lesných ciest Národného lesníckeho centra. Síce po zvážniciach, ale tu ide o myšlienku, nie o krásu. Chcem si aj preveriť, či by sa to dalo v zime na lyžia

Aj tento rok sa Vetroplachtím vybral obzrieť najkratší a najstrmší beh do vrchu u nás. Sú to zaujímavé preteky, čo sa pocitov týka: po dobehu človek nevie ako sa volá a o chvíľu už nevie, že vôbec bežal :-) 780m „behu“ a 212m prevýšenia Necpalčania organizovali v sobotu 13. júna už po šestnásty raz. Desať minút driny je príliš málo na zabitie pekného dňa, tak aj tentoraz sme dali rozklus z Tureckej. Len prvá etapa (bajkovanie z Králik) bola oproti vlaňajšku nahradená autopresunom. Zas o to silnejšia úderka sa vybrala dobyť Borišov.  

Tieto dve „perly“ Veľkej Fatry sú navštevované v zime, v lete vďaka ich atraktivite aj dostupnosti. Podrobné informácie o oboch krásaviciach aj o ich okolí sú na Vetromagu TU , takže sa veľmi nebudem rozpisovať, viac povedia fotky. Hádam len toľko, že som zvolil asi najobľúbenejší prístup nahor - z Blatnice cez Konský Dol. Z jeho horného konca, od smerovníka na Muráni som sa vrhol doprava smerom na Ostrú (po žltej), odtiaľ potom po zelenej „zozadu“  cez Bágľov kopec na Tlstú a z tej nazad dole do Gaderskej doliny po modrej, okolo jaskyne Mažarn

Víchre a snehy sa v sobotu konečne upokojili, tak som sa vybral na Chleb obzrieť tú neskutočnú nádielku, aj aby ostali budúcim generáciám zachované tieto výčiny počasia. Zakotvil som kúsok nad Trusalovou (ale vraj sa lepšie ide zo Šútova, z konca dediny priamo do lyží), kúsok som sa pošmýkal stredom cesty (koľaje až na asfalt, medzi nimi tak 20cm snehu) a napojil som sa na žltú. Stopa exkluzívna, čerstvo pocukrovaná nočnou prehánkou, ale po ôsmej už to začínalo lepiť. Až nad Zajacovou (zhruba na 900 metroch) bolo už pod nulou.   Les pod Generálom

Sobota „pred MDŽ“ vyšla skoro dokonale: modré nebo, teplota kolo nuly, zo začiatku týždňa čerstvý sneh už sadol, len škoda, že pribudol až nad 1000m. Pôvodný plán znel: vyliezť z Vrátnej do Snilovského sedla a po hrebeni sa prešmýkať na Suchý. Odtiaľ cez Kľačiansku Maguru dolu. Takže priberám aj tenisky do batoha. Nový sneh isto spravil hrebeň lyžovateľnejší ako pred dvoma týždňami, keď to bol samý kameň a ľad...   Začiatok v Žiline na autobuske: myslel som, že spoj do Vrátnej o deviatej bude v takéto krásne ráno narvaný a nič! Le

Predpoveď hovorila, že azúrové počasie už dlho nevydrží a samozrejme pokazí sa už cez víkend. Takže piatok = dovolenka a hybaaaj domov svahy čmárať. Šesť dní po „celodennej túre“ na hrebeni Nízkych Tatier to chcelo začať opatrne, či sa už nohy spamätali. Tak som sa vybral opáčiť Malý fatranský Kriváň zo Sučianskej doliny. Myšlienka znela: hore po nedávno obnovenej modrej značke, hádam v lese toľko snehu bude, dole zbehnem po ceste. Výhoda = požičané auto, čiže žiadne naháňanie miestnych spojov. Tu by to aj tak nepomohlo, zapnúť sa do lyž