Turiec

Najjužnejšia časť hrebeňa Malej Fatry. So štartom vo Fačkovskom sedle a cieľom vo Valči. V podstate od zjazdovky po zjazdovku. Ale také jednoduché to zas nebolo, po snehovej nádielke, ktorá len pár hodín dozadu skončila. Všetci teraz organizujú prašanové orgie, ale ja to mám ale radšej do kopca a po hrebeňoch. Takže na úvod hore na Kľak. Serpentínky udupané najmä pešiakmi, takže aj pre lyže pohodlné a rýchle. Všetko naokolo krásne biele, aj na chodníku to vyzerá dobre, ale základ je biedny, zvedavá skalka sa miestami vystrčí spod snehu. Dole by som t

Sobota ráno – snehová kalamita na strednom Slovensku dozúrila, odišla vyvádzať niekam ku Košiciam. V Turci sa to pomaly trhá, občas posneží, teplota príjemne jemne pod nulou. Pred náročnejšou nedeľou sa hodí kratšia rozcvička, Lysec je na to ideálny.     Ešte za šera štartujem z Belej do Belianskej doliny. Tá je ideálna pre bežkárov, aj na bajku by sa dalo skvelo. O chvíľu odbočka do Slávkovej doliny, po žltej. Tu to býva nepríjemné, rozbité ťažbou dreva, rozbahnené tečúcou vodou. Teraz paráda, väčšinou samý ľad a na ňom pár cm praša

Druhá snehová kalamita tejto zimy pomaly končí, cestári už majú prehrnuté. Teploty prudko klesajú k arktickým hodnotám, treba sa ísť zapotiť prehŕňaním stopy aj do kopcov. Vyberám si „jednoduchú“ prechádzku zo Strečna cez Suchý do Kľačian, popri oboch chatách samozrejme. Ešte sneží a aj poriadne fučí, ale do chrbta, s tým sa ráta ako s pozitívom.     Kalamita má výhodu, že do lyží skáčem hneď z vlaku, na peróne. Na úvod trochu cezpoľného skifatrizmu, paličky ešte sem – tam škrtnú pod snehom o zem. Som tu „skoro“ prvý, len

Prvé ráno roku 2017 v Turci: -10 ako v mrazáku, kotlina pod riedkou hmlou (alebo je to dym z pyrotechniky? hehe), hore na kopcoch azúro. Odbočka z hlavnej na Trusalovú čistý ľad, ale do lyží sa dá obuť hneď pri kempe. Auto by zvládlo aj cestu ďalej, na Zajacovú, ale načo ho trápiť? Snehu síce málo, ale je tvrdý, zato nie ľadový. Dá sa pohodlne po žltej značke pásovať, so slnkom za chrbtom. Po pár sto metroch už sa musím vyzliekať. Na začiatku trochu vytečeného ľadu a miestami nejaký odkrytý kameň, ale aj dolu to bude paráda, a poriadne rýchla, z

Mesto Vrútky a Turčiansky amatérsky triatlon ponúkli všetkým behuchtivým možnosť už 36. raz sa dobre vybúriť pred koncoročnými oslavami. Aj detiskám, ktoré budú musieť ísť skôr spať :-) Najstarší silvestrovský beh na Slovensku a jeden z najdlhších (viac ako 10km sa nikde nebehá) si pekne drží tradíciu, aj počasie mu praje posledné roky. Aj teraz: pekný slnečný deň, ale len spoza okna vykúrenej izby – hlbokooo pod nulou bola ortuť teplomera, niekde pri -10 ̊C sa ráno triasla. K štartu sa trošku pohla smerom hore, ale len troška. No a čo, bolo l

Šéfredaktor Vetromagu zdrhol na trojmesačnú dovolenku do Švajčiarska, tak sa časť redakcie vybrala na služobnú cestu, obzrieť kvalitu prášku v tradičnej destinácii medzi Hoľami a Minčolom v Lúčanskej Fatre. Služobný voz ostal na polceste na Hole, pri Partizánskej studničke. Z parkoviska „o level“ nižšie v sedle pod Hradišťom by to na pásoch išlo tiež, ale len po zvážniciach, lesom isto nie. Lebo nádielka prachu spred viac ako dvoch týždňov sa natopila, sadla, zmrzla... Základ je, ale na ňom ešte nič moc nového, len niekoľko sypkých cm spred

O ceste SNP už som tu písal, aká je prudko cyklopozitívna: turčianske podhorie Veľkej Fatry je krajinársky nádherné, výhľady do kotliny perfektné, áut je tu minimum a asfalt až na pár krátkych výnimiek skoro dokonalý pre „žiletkára“. Jednu chybu doteraz pre mňa ale mala. Nikdy som sa nedostal k tomu, aby som si ju prešiel naraz, tam aj nazad. Nie že by to bola nejaká brutalita, na ktorú treba mať tvrdo natrénované, jednoducho dáko to doteraz nevyšlo. Ale kto si počká, ten sa dočká a najlepšie, keď sa zídu v správny čas všetky pozitívne náhody:

Barbora ťahá sane do dvora – pranostika sa konečne zasa raz naplnila. Od prvého decembra sa Slovenskom prehnalo pár frontov a jedna menšia kalamita. Keď sa snehy a vetry vybúrili, svitla krásna „barborská“ nedeľa, fejsbúky sa začali plniť modrobielymi fotkami, tak nastal čas ísť von, opáčiť aspoň „domáce ihrisko“. Jednoduchá prechádzka, tak na šesť hodín: z Vrútok hore na Minčol od kempingu po žltej a dole po susednom bočnom hrebeni, po modrej. Bežne nič moc, po zvážniciach, výsekoch a rúbaniskách, len vršok okolo hrebeňa je krajší. A

Prvý október, sobota baboletná. Teplo aj na hrebeni, ale okrem pavučín v ľufte aj modré nebo je opavúčené v predzvesti blížiaceho sa frontu. V dolinách hmla. Na fotky – kalendárovky to nie je, na prechádzku ideál. Takže ešte za tmy a kvapkajúcej hmly sa predieram lieskovým tunelom z Párnice na lúky. Vyššie: za chrbtom sa z hmiel derie na svet žeravá guľa, hneď povedľa Choča, nohy mám orosené. Bača pod Magurkou z maringotky kuká, kto tak skoro zdola ide: ľen abi ťa medveď nechitiu! Rozbitý vlek, funkčný vlek, cesta rozprávkovým lesom a Osnica s vý

Koniec augusta, krásne počasie, ale lýtko hnevá, peši na hory sa nedá. Tak beriem cesťák a idem kopce aspoň zdola obzerať, že sa dobre rozmontujem. Už dávno som chcel vyskúšať cestu z Kysúc na Oravu, tak nastal čas... Bude to vlnité, no len tri vážnejšie kopčeky sú na programe: Lutiše, ten prechod medzi Novou Bystricou a Oravskou Lesnou a Príslop nad Oravským Podzámkom. Dokopy asi 150km. Na úvod trochu adrenalínu: treba sa z Turca do Strečna dostať. Ale je nedeľa ráno, aspoň kamióny nechodia. Zato povytláčali asfalt do vlniek pekne na krajnicu, kto

Kam vziať návštevu s úmyslom ukázať jej za krátky čas čo najviac krás rodnej hrudy turčianskej? Najlepšie na nejaký pekný kopec s ešte krajším výhľadom. Ostrá, štíhlejšia sestra Tlstej vo Veľkej Fatre tieto požiadavky spĺňa s rezervou, navyše v gýčovom počasí nie je čo riešiť. Ale výhľady si treba samozrejme zaslúžiť, bude to strmo hore aj dole. Našťastie toto leto nie je nijako extrémne, aj pri včasnoaugustovom slniečku to nebola žiadna vyhňa, ani muchy veľmi neotravovali, no raj. Na rozdýchanie sme začali proti slnku síce, ale fotogenick

104km a 7000m prevýšenie, to je brutalitka, ktorá v blízkom vesmíre stredoeurópskom nemá obdobu, vie to čím ďalej tým viac ľudí. Asi preto bolo vypredané do pol hodiny. Po minulom supertropickom ročníku som si povedal, že to už horšie nemôže byť, aspoň teda čo sa počasia týka (hahaha), a teda že sa do toho môžem skúsiť poriadne oprieť. Lebo vraj extrémy si telo dlho pamätá, takže musí byť od vlani navyknuté :-) Časy a súperov neriešim, len jeden súper tu je: vlastná lenivosť. Proti tomu sa ide bojovať, vlastné hranice zas o kúsok posúvať. Hl�

Polovica marca, po biednej zime sa sneh zubami – nechtami drží len vysoko nad kilometrovou vrstevnicou. Dole pod ňou ale suché lesy, ide sa po nich behať, lebo ultrasezóna sa blíži. Vyskakujem z autobusu niekde v strede Turčianskej kotliny, v podhorí Žiaru, nad dedinou s poetickým názvom Polerieka. Jediný bus nazad ide stadeto o 3,5 hodiny. To je tak akurát, ak nezakufrujem. Lebo to dnes bude okruh čiastočne mimo značiek. Aj preto, že je to síce územie len v prvom stupni ochrany (čiže skoro v žiadnom), ale je zároveň regionálnym biocentrom s výskytom viacerýc

Volebná sobota udrela a najlepšie, čo som mohol zvoliť, bolo testovanie nového lepidla na pásoch. Voľba padla na hrebeň Lúčanskej Fatry v okolí Martinských Holí. Lebo z domu to mám na skok a keby tá ohlasovaná víchrica na hrebeni príliš dotierala, je dosť možností, kam sa schovať: z hrebeňa dole vedie pár „frírajdových“ lúk.   Tak vyrážam od Partizánskej studničky: prví bojazlivejší šoféri tu nahadzujú reťaze cestou na Hole, ale miesto pre auto ešte je. Pekne po zvážnici na rozchodenie, smerom na Dlhú lúku (na žltú značku z Vrútok pod

Prišiel v noci front, ráno je hnusne, ešte že pod nulou. Ale aj to sa má cez deň zmeniť. Na svahoch stále málo snehu, na hrebeňoch mraky a isto tam fučí, no čo idem? Už viem! Mám vybaviť dačo autom, tak to zneužijem a budem preč „trochu“ dlhšie. Idem pod Chleb z Trusalovej – stade chodím hore zriedka, lebo ako sa tam dostať bez auta? A už si to fičím, až na Zajacovú, cesta vďaka snehu hladšia ako v lete, výtlky zakryté. A nový sneh drží, reťaze netreba, dokonca som tu dnes prvý.   Prvou skratkou lesom (hneď od auta) pohrdnem, idem po ceste