Turiec

Auto sa rúti cestou na Martinské hole, o siedmej ráno rampa dokorán, rampár ešte zalezený, neotravuje či máme reťaze. Aj tak netreba, cesta vydretá až na výtlky (sú stále väčšie) a ideme iba ku Studničke, na zákrutu pri čerpačke pre zasnežovanie. Len musíme dať pozor, či nejaký šialenec nejde zhora. Ale miesta na vyhnutie sú. Toľko dopravný servis, parkujeme komfortne, miesto je tam tak pre desať áut. Ideme preveriť prašanové možnosti okolo Minčola, tak na úvod plynulé rozkĺzanie po zvážnici smer Priekopské hole. Lesom ako z rozprávky, popod os

Som si myslel, že to bude hore len pre korčuliarov, keď po tom jarnom týždni udrelo -10. Tak sa mi ani lyže nechcelo brať, vedel som, že by som veľa nosil a ani na tom zmrznutom betóne že by to nebolo moc komfortné... Dokonca namiesto vibramov stačilo obuť len zubaté maratónky s mäkšou zmesou, prípadne ich pre pokoj v mysli poistiť retiazkovými „mačkami“. Nebolo sa do čoho zabárať. Čistého ľadu bolo ale máličko, skôr prevládal drsný šmirgeľ zamrznutého firnu. Najšmykľavejšie to bolo práve dole, tam kde bolo snehu najmenej. Štveral som sa zo Šútov

Táák, zase sa najstarší slovenský silvestrák (momentálne sa ich behá osem) dožil ďalšieho roku. Už po 37. raz sa vrútocké city rozburácalo davmi fanúšikov, dlažba sa otriasala dupotom nespočetných párov nôh, reportéri Eurosportu šaleli, a tak ďalej. No dobre, koniec bulváru, na úvodné ulapenie čitateľa to hádam stačí, ide sa seriózne informovať.   Základom vysokej účasti je kvalita usporiadania a počasie. To prvé „pan pšeceda“ a jeho kolektív tradične drží na úrovni, to druhé... No, teplejšie bolo ako po minulé roky, nad nulou, zo tri

Po fronte, ktorý priniesol do dolín dážď a na kopce sňah, sa v sobotu pred Silvestrom trochu vyčasilo, tak bolo treba overiť aspoň domáce ihrisko. Čiže serpentíny na hole zo Strání: do lyží sa dá bez strachu obuť nad prvou serpentínou, nižšie sa to viac odtopilo ako pripadlo. Zlyžovať sa dá pohodlne asi jednu serpentínku pod delo, potom už je škoda aj kameňákov.   Hore je to úplne iný svet, pripadlo asi 30-40 cm. Len v stredisku jedna (pre šliapačov) nepríjemná novinka: na vstupoch na zjazdovky zákazy vstupu. Tá postavička na prvom obrázku asi nie

Večer: sobota náročná, ledva do postele v reálny čas, nedeľu plánovať sa nechce, domáce ihrisko to zaistí... Ráno: prvé októbrové, topí sa v hmle. Ale viem, že hore je raj. Už nastrojený, pozerám z okna, aký to ide bus? Jasné, ten môj, č.27, no neva. Popretekáme sa :-) Lebo prišla chuť na čapovanú, vysokohorskú, ale si ju musím zaslúžiť. Tak utekám. Rýchlo, lebo preteky. A okrem toho najhnusnejšia, industriálna, ošumelá, opustená, hmlisto sivá časť Vrútok, Slnko ako mesiac v splne. Diaľnica, podjazd, Váh a kanál, mosty. Bus akurát dorazil do Kľ

 Už zajtra 28.10.2017 otvoria v Kremnických vrchoch pri Skalke neďaleko Kremnice novú feratu. Zaistená trasa sa nachádza pri tzv. Flochovskom chrbáte neďaleko Peknej vyhliadky a dostanete sa na ňu po hrebeňovej červenej značke. Jedná sa vlastne o tri zaistené feratky obtiažnosti B,C a E, pričom tá najťažšia je zároveň aj najťažšou zaistenou trasou na Slovensku. Na tomto turistickom okruhu sa nachádza aj známy nedávno zrekonštruovaný Tunel. (odkaz na článok dole) Ponúkame vám zatiaľ prvé fotky z ferraty, viac informácií prinesieme neskôr. foto: Sisa

Najskôr trochu vlastivedy: keď sa (poriadne) pozrieme na (poriadnu) mapu rodnej hrudy, neujde nám, že zo slovenských kotlín je tá Turčianska tvarovo najkompaktnejšia, ale najmä najvýraznejšie „oplotená“ pohoriami. Skoro súvislý plot, navyše komplet na červeno natretý. Poriadne dlhý samozrejme (210 km) a ako na profile vidno, aj poriadne zubatý (+10 981 m). Normálneho turistu logicky napadne, že by to bola logická línia na pár dní. Stan, spacák, večer čaj na ohni a tak... Čo ale napadne nenormálneho? No jasné: predsa keď Hikeplanner ukazuje 69 hodín a z t

Malofatranský Kľak (1352 m) je ikonický kopčok s charakteristickou asymetrickou siluetou. Najviac je navštevovaný samozrejme z Fačkovského sedla, Turčania lezú hore najmä z opačnej strany, z Vrícka. Už sme sem raz takto liezli, odklik je pod článkom. To bol ale dlhší okruh, kde sme využili aj dva neznačené chodníky na nástup a zostup. Teraz to bude o dosť kratšia cesta, direttissima z dediny tam a nazad. Hore slušne po zelenej, popri známom Kľackom vodopáde, dole ale zase po jednom neznačenom chodníčku - cez bralo Partizán. Nech je trochu zmena... Celé je to

Sobota ráno 1. júla, Terchová, námestie pod plechovým Jánošíkom: Maťo Drozd hlási dve minúty do štartu a pod štartovou bránou nikto... Okrem neho a niekoľkých ďalších organizátorov. Dôvod? Pretekári sa neďaleko odtiaľ tlačia ako ovce v košiari pod igelitovými strieškami trhovníckych stánkov. Lebo počasie zas ukazuje, že aj tentokrát (ako zatiaľ každý rok) prispeje k extrémnosti najnáročnejšej slovenskej stovky. Aladin nesklamal a po tropických horúčavách minulých týždňov poslal na Slovensko pár frontov s lejakmi a búrkami. Ten posledný

Chlapcom hôrnym bežcom z Tureckej sa organizovanie zapáčilo, tak k tretiemu ročníku dvadsaťpäťky cez Krížnu pridali aj dvojnásobnú trať. 3100m prevýšenia na 52km, to je viac ako slušný parameter, profil ako píla. Preto bol tento beh hneď aj zaradený do skyrunningovej termínovky (www.skyrunning.sk). Len sranda bola, že napriek názvu sa „ultras“ na Krížnu nedostali :-) Ale za ľudovú dvacku si ju mohli z hĺbky dolín poobzerať: z bystrickej, potom turčianskej a nakoniec aj z liptovskej strany. Pre ľudí zvyknutých už pred akciou na „fullservis“ pr

Žiar nad Turcom, nie nad Hronom, keby čosi. Žiadne pobehovanie po meste :-) Lebo „chôdzobeh“ sa najlepšie uplatní tam, kde sú pekné miesta poprepájané dlhými hluchými (napríklad zvážnicovými) úsekmi. To všetko pohorie Žiar ponúka. Takže sa veziem vlakom na Kremnické Bane a mám asi sedem a pol hodiny na to, aby som sa dostal do Kláštora pod Znievom, na autobus. Motivácia je teda jasná, malo by mi to na tých asi 50km stačiť.   Na úvod rozohriatie po asfalte do Kunešova (aprílový ranný mrazík akurát doznieva) a za dedinou trochu orientácie po lúka

Bol to čas tesne predvianočný, sivý, ešte bez snehu v kotlinách. Aj cez deň prítmie vďaka dvojitej prikrývke: dole inverzná hmla, hore prichádzajúci front. Ale vyvenčiť telo treba... Pôvodný zámer bol ísť z Varína cez Suchý do Turčianskych Kľačian - väčšinou po zelenej (iba pod Suchým je kúsok červenej). Ale začiatok je príliš asfaltový, tak som vyrazil radšej zo Strečna po lúkach, po žltej. Je to krajší "nástup túry" a už tu bola o ňom zmienka ( napríklad tu ). Žltá sa na zelenú pripája pri smerovníku „Pod Jedľovinou“. Pot

Poznáte to asi všetci: po celotýždennom zhone v práci nechce sa na nič myslieť, a nie že ešte plánovať túru, obvolávať známych, organizovať výjazd... Ale krásne počasie nedá sedieť doma, zresetovať hlavu a ponamáhať telo sa priam žiada. Našťastie sú aj také dni, keď to ide akosi samo. Netreba sa ráno hnať na vlak či škrabať námrazu na aute, lebo partia už čaká... Vyskytne sa napríklad odvoz priamo k snehu, známi idú lyžovať. S malými deťmi, takže žiadne „za tmy“. Pomaličky, v pohodičke, o deviatej z domu. Síce trochu nervozity pri

Na nedeľu hlásili trochu vyjasňovanie (nakoniec nič z toho) a pokles teploty pod nulu aspoň hore, tak po zabitej sobote aspoň prechádzka... Z Martina - Strání po serpentínach je to komfortné už od mostíka, aj skratky sa dajú skoro všetky (na spodných strmých v lese je to už ale o sklznicu). Aj od konečnej MHD lesom by sa dalo, aj dole niekto šiel po tom kašane, no ale zas no... Podklad chýba. Na serpentínkach ale utlačené, tvrdé, nič netrčí, aj smerom dole komfort, len pod delom poriadne mokro. Okrajom najlepšie. Hore na asfaltke treba len prehodiť lyže a ísť

Správa NP Malá Fatra a Fatranský spolok zorganizovali na sobotu 21.1. druhý ročník zimného monitoringu veľkých šeliem – vlka, rysa, medveďa a keby sa vraj zadarilo, aj mačky divej. Akcia sa úspešne rozbieha, na začiatku oslovila okolo 20 ľudí, vlani asi 40 a teraz už viac ako 70. Dokopy to vydalo na zhruba 340km nachodených trás v lesoch a podhorí národného parku, vrátane okolia Šípu.     Všetko začalo v podstate už v piatok večer na správe vo Varíne, prednáškami, fasovaním máp, nádobiek na vzorky, a chrumkami a chlebíčkami :-) Veľa ľ