Skialpaktuál zo zázračného Chlebu

Chleb je ozaj zázračný kopec – dole na maďaroch už tri týždne jar zúri, inde snehu rapídne alebo už úplne ubudlo, len tohto kúta akoby sa to netýkalo. Takže sa stále dá na lyžiach už z Trusalovej (aj keď nižšie v lese vraj po bordeli) alebo po úplne čistom snehu zo Šútova, z konca dediny. Len sa samozrejme (ako všade) sneh zmenil na betón. A nad Šútovom prvých pár metrov cesty je poprznených LKTčkom, ktoré sa prebralo zo zimného spánku a zišlo strašiť do dediny.

Na lúkach aj na ceste pod Zajacovou sa dá korčuľovať, aj vyššie samozrejme, ale až po odbočku zo zelenej značky na skialpovú stopu je sklon mierny, pohodka aj po ľade. Na odbočke inžinierovo PIVO už dávno vypilo slnko, no na strome pribudla prosba, aby pešiaci neprznili skialpovú stopu. Máš ho vidieť, prznia aj tak... Možno z pomsty, že skialpoši prznia stopu im, pri zjazdovaní cez les.

Ale nie je to nič dramatické, zato stopa ako porcelán. Hanba – nehanba, zakladám haršajzne, lebo biedne pásy a smrteľná mužská choroba k tomu... Kolega sa z kolegiality pridáva, štrngoceme až pod Generál.



Tam už ale na betóne niečo čerstvého snehu, miestami aj ratrakom je to premiesené, dá sa vcelku komfortne až hore k chate. Aj direkt by to šlo, len na to niet dnes síl. Ale vyzerá to na dobrú lyžbu na koniec výletu. Zato nad chatou hustnú mraky a silnie severný vietor – na to, ako malo byť podľa predpovedí pekne, je poriadne hnusne. Že to dnes na slnku neodmäkne, ani keď pôjdeme dole, to už vieme.



Aj som rád, že budem mať čas sa spamätať, lebo prišla chuť na jelení guľáš, ide sa do chaty. Ja len čaj, smrteľná choroba devastuje aj žalúdok, tak radšej neprovokovať. Jeleňa ešte len naháňajú, tak pokvasíme dlhšie a potom už cez pribúdajúcu difúzku pred chatou hypnotizujeme svahy, či niekde neostalo aj trochu snehu. No, niekde ani ľad neostal - také veľké základovky som tu hádam ešte nevidel. Pod Hromovým, aj ďalej pod Pekelníkom a pod MFK, keď sa doplazíme na hranu Veľkého Kriváňa. A fučí.



Chytro pásy dole a okúsiť aspoň dno Snilovskej doliny, až kým nás les nezastaví. Hore pod sedlom to bolo vari aj lepšie ako nižšie na dne. Len posledných pár oblúkov stálo za to. Révajka sa tiež úplne z vrcholu neoplatí, len spodná asi tretina je pod snehom, vetrom ubitým.



Nazad na chatu – kúsok nazad hore po dne a doprava hore na turistickú značku, ale tiež treba (v strmších miestach) dobre využívať zvyšky snehu na ľade. Potom už len odjazd, poriadne rýchly. Generál máme dokonca čerstvo poratračený. Pod ním pekne slušne po ceste. V jej strede šutre ešte netrčia, tiež pohodka, len sa to niekde už podobá bobovej dráhe. Podkladom aj profilom. Len tie čerstvo polámané stromy, koľko ich je! A zas má prísť teplo, aaach jo...

Rišo Pouš