Turiec

Z Kľačian na chatu pod Magurou nechodím na lyžiach často. Aspoň priamo po zelenej. Väčšinou dole treba nosiť a vyššie je to strmé a plné pešiakov. Ale po dvoch dňoch pretláčania sa s prašanom som si povedal, že niečo ľahšie teda...   Ten chodník je ozaj pri takejto snehovej nádielke istota. Výhoda, že je furt prešliapaný. Nevýhoda, že po spádnici :-)))  A tá je tu výživná. Navyše sa treba každú chvíľu uhýbať. No, zasa dobré na vydýchanie, hehe...   Ďalšia výhoda teraz, že sa dalo už od mostíka. Dalo by sa aj od autobusu, len je už

Tak, konečne prišla poriadna zima po novom roku. S kalamitou, severným vetrom, skríženými kamiónmi a nestíhajúcimi hlásateľmi Zelenej vlny. Lavínová trojka sa lokálne a pozvoľne zmenila na štvorku, treba ísť dobrý skutok spraviť, stopu prešliapať. Síce to nik neocení, lebo ju hneď zaveje, ale čo... Len sa treba v lese držať, aj tak na hrebeňoch nič nevidno. Nooo, ale zas nie len tie zvážnice, na začiatok budú stačiť. Lebo plán je takýtok: začnem Belianskou dolinou a odbočím do Slávkovej, po žltej pod Lysec. Ak prerazím tade, opáčim prašanové l

Počet „silvestrákov“ sa oproti vlaňajšku rozrástol tuším o jeden nový. Ale ten najstarší je len jeden. Vo Vrútkach sa bežalo už 38. raz. A na certifikovanej trati keby niečo - rovných 10 kilákov na päť kolečiek ako furt, to by si mali bežci vážiť. Aj tí, ktorí si netrúfajú po vianočných sviatkoch sa odvážiť. Ale o to tu (ako vždy) nejde, že? Perfektný servis, pritom štartovné len symbolické a Pan Pšeceda ešte aj počasie vybavil. V podstate opačné ako vlani – nočný dážď sa teraz zmenil na denné sneženie, čo je ten lepší variant. Le

Keď som videl ledva snehový poprašok v MT a okolí a keď som v sobotu stúpal iba zvážnicami na Martinské hole (lebo pod stromami v lese je málo snehu), vŕtali mi v hlave legendy o tom, ako sa na Chleb dá už z Trusalovej a ako sa tam lyžuje v prachu dole lesom, bez škrtnutia až na Zajacovú. Ale keď som v nedeľu vystupoval z autobusu v Šútove, už som tušil, že Chleb to tentokrát „poriadne schytal“. Už pri posledných domoch (v 500 m) snehu odhadom toľko, ako pod Hoľami na Hodinovke (pri dele, v 900 m), ak nie viac. Na Zajacovej aj offroady zaparkované „na bruchu

Matička príroda neočakávane nadelila prášku v polovici decembra. Asi budem kopírovať pocity mnohých, ktorí, sediac v práci, cez pracovný týždeň len slintali nad modro-bielymi fotkami provokatérov: Kubínka, Chleb, Martinky, Limba, Krížna... Známe, prefláknuté lokality porýľované, a vraj nikto nič neškrtol pri zjazde, no na šľaktrafenie! Ale prišiel víkend a... Samozrejme s ním teplý front. Ráno sivota, hrebene zadekované. Chvalabohu pod nulou, to je základ, ide sa.   Na začiatok niečo ľahké na rozchodenie, blízko domova, žeby bol naporúdzi rých

Alebo taký rýchly fotoreport zo začiatku babieho leta... Lebo posledný septembrový deň (v nedeľu) som nemal veľa času, ale počasie vyšlo takmer dokonalé - a taká príležitosť sa neodmieta. Vybehol som preto aspoň zo Šútova (ešte za brieždenia) cez Generál pod Chleb a od chaty už v gýčovom svetle po hrebeni cez oba Kriváne na Suchý. Domov tiež najkratšou cestou - cez Maguru do Kľačian, aby som už na poludnie zarezával „na rodnej hrude“.   Ale zas až tak som nešibal do koní, aby som nefotil - to počasie proste nútilo každú chvíľu zastavi�

Zvoní mi telefón: „Čo robíš v piatok??“  „No čo by som... Robím!“ „Ale, hybaj s nami na Lysec!“ „No nejdem, roboty ako na kostole!“   Ale nedá mi to, pozriem predpoveď na víkend a sviňa jedna, skoro ako cez kopirák podľa minulého týždňa: pracovné dni ažúro, na víkend studený front s dažďom. Kašlem na robotu, celú dovolenku som tam strávil. Volám pre zmenu ja: „Kedy to idete?“  „Hehe, chytro si si rozmyslel...“   A tak sa veziem ako pán, z BB domov do Turca, v piatok netypicky už o ôsmej ráno. Jeseň už beží naplno,

Do tej krajinky na podhorí Veľkej Fatry chodím často na bajku, ale skôr sa motám po lúkach. Jeden článok odtiaľ už na Vetromagu je (odklik nižšie). Teraz som ale zabrúsil do lesov nad Sklabiňou. Pri surfovaní po leteckých mapách to totiž vyzeralo, že by sa malo dať prejsť z doliny do doliny aj vrchom - teda zvážnicami  krížom cez bočné hrebene, ktoré tie doliny oddeľujú. Nečakal som žiadne bomba scenérie, všade sa tu intenzívne ťaží drevo. Veď ani srnka neprebehla, zato traktorov a harvestorov ako na výstave. Skôr ma zaujímalo, aká časť tých ci

Inak povedané: priamy útok na malofatranský Stoh. Rovno hore z Kraľovian a takisto dole. Po zelenej. S hodinovým vyvaľovaním v tráve pri smerovníku štýlom „muchy zjedzte si ma“. Lebo išlo aj o skúšku, či baciľe už dajú pokoj. Nedali, ale šľak ich traf. Lebo: prešiel front, neľudské horúčavy dočasne prestali otravovať, vzduch sa vyčistil, vetrík pofúkol, aj ranné hmličky sa objavili. No nechoď... Na úvod prudké stúpanie lesom, po spádnici pod Suchý vrch. Okrem svetelnej hry útržkov ranného oparu medzi konármi a listami stromov som cestou mohol obdi

Bavili sa raz komentátori pri jednej z alpských etáp Tour, kde na Slovensku by sa našlo pre žiletkárov stúpanie s parametrami HC (Hors catégorie). A došli len ku Kráľovej holi a Martinským holiam. A len na Martinkách by sa dal spraviť dojazd etapy. Samozrejme je tu jedno „ale“ - nedalo by sa ísť až celkom hore na hrebeň. A druhé "ale" poznajú určite tí, ktorí aspoň raz išli hore autom, hehehe... Na cesťáku už je po tej ceste trochu problém aj hore kopcom...     Našťastie je tu možnosť (a asi aj príjemnejšia) vydriapať sa hore na baj

Malý, ale pekný. Donedávna ukrytý pred očami väčšiny turistov vo Veľkej Fatre, v hornej časti Belianskej doliny, takmer v ústí jednej z jej bočných doliniek - Došnej. Len zopár stoviek metrov vyššie od miesta, kde pri chatovej osade Havranovo odbočuje zelená značka z doliny prudko do kopca, smerom na Borišov. Ale v r. 2013 členovia KST Turiec dotiahli k vodopádu žltú značku. Pohodlne z Havranova po asfaltke, asi kilometer, len posledných hádam 200 metrov (po odbočení z cesty) bolo treba spraviť kopaný chodník vo svahu. Ďakujeme. Vodopád má asi šesť met

Pešo som tam bol x-krát, na lyžiach párkrát a vždy som si hovoril, že raz aj na bajku zájdem. Je to jednoduchý okruh na pár hodín z MT, cez severné časti hrebeňa veľkofatranského. V najvyšších polohách holí len trochu technickejší vďaka úzkemu chodníku na lúkach a hrboľatosti lesa, ale na výhľady veľmi vďačný - najmä na sever Turca a hrebeň Malej Fatry. Na začiatok dlhá rovina popri elektrárenskom kanáli: Cez Kľačany do Sučian asfalt, do Turian prašná cesta s výtlkmi, do Krpelian chodník priamo po hrádzi. Most cez kanál a mostík cez Váh, z

Zima tento rok ozaj skočila akoby priamo do leta. Kdeže jarné blatá sú, všade sucho, nebojí sa človek po pojazde oprieť bajk v izbe o skriňu :-) A už druhý víkend pekný a dokonca poriadne teplý, ideál na jedno z prvých jarných roztočení nôh - zatiaľ jemne po cestách. Podhorie Lúčanskej Malej Fatry je na to ideálne, z rajeckej aj turčianskej strany, tak sme udreli na tú turčiansku. Krajinka pekná, výhľadová, netreba sa ani veľmi pod kolesá pozerať. Pomalé a dlhšie to bolo, tak išli do dresu k náradiu a duši aj nejaké cukrové bomby. Na foťák už má

Malá Magura, rozlohou najmenší zo štyroch podcelkov Strážovských vrchov, je ako taký klin, vrazený zo severu do Hornonitrianskej kotliny. Jej masívny hrebeň sa plynulo dvíha od Bojníc po Boškovie laz, potom je to také húpavé hore – dole až na najvyšší bod na Magure (1141 m). O kúsok ďalej, z Malej Magury, prudko padá do sedla Obšiar. Tam už začína ďalší podcelok Strážovských vrchov – Zliechovská hornatina, konkrétne jej časť Javorinka, kde sa ráz krajiny výraznejšie zmení, najmä časté výhľady pribudnú. Javorinka je zároveň názov kopca s vl

Skromný zámer znel: vyštverať sa z Belej na Lysec, ale to je málo. Takže potom sa dobre zničiť v teréne, kam veľa šliapačov nechodí. Lebo sa ten terén na skialpy nehodí: na hrebeň Veľkej Fatry sa vyhrabať cez Malý Lysec a prebojovať sa na Jarabinú. Tam vľavo vbok, nájsť zostup do Sedla za Kečkou, vydriapať sa na Kečku a po lúkach a zvážnici sa zošmýkať na Mažiarky a zbehnúť na dno doliny k chate Lysec. Okruh uzavrieť výšľapom po starej zjazdovke smerom na Medzijarky a stade už sa len spustiť po žltej nazad do Belej. Takto:     No... Jedn