Ploská: cez záveje, s víchrom do chrbta.

Tak, konečne prišla poriadna zima po novom roku. S kalamitou, severným vetrom, skríženými kamiónmi a nestíhajúcimi hlásateľmi Zelenej vlny. Lavínová trojka sa lokálne a pozvoľne zmenila na štvorku, treba ísť dobrý skutok spraviť, stopu prešliapať. Síce to nik neocení, lebo ju hneď zaveje, ale čo... Len sa treba v lese držať, aj tak na hrebeňoch nič nevidno. Nooo, ale zas nie len tie zvážnice, na začiatok budú stačiť. Lebo plán je takýtok: začnem Belianskou dolinou a odbočím do Slávkovej, po žltej pod Lysec. Ak prerazím tade, opáčim prašanové lúky na hornom konci Jasenskej doliny. Ak nie, potiahnem pod Borišov a cez Ploskú sa prehupnem do Liptovských Revúc.

Na začiatok teda pešibus od autobusu, na konci Belej a začiatku Belianskej lyže na nohy a ide sa. Slávkova dolina neprekvapila, otáčam to. Snehu by tam už aj bolo, ale potok (čo tam tečie aj po ceste) nie je zamrznutý. Aj v Belianskej sa v stopách po autách černie mokrota. Tak nič.

Tak valím hore Belianskou na Havranovo. Pekne je, vietor nefúka, zasnežené všetko a stopu mi dva offroady preleštili, tak sa kĺžem ako na bežkách. A stopa čím ďalej tým hlbšia. Dole takých 10, pri chate tak 20 cm. Ale v lese málo.

Aj nad Havranovom v lese ešte málo. Cez mostík nad chatou ale idem prvý. Na výšľap to stačí, aj keď spočiatku škrtám o šutre a korene, ale dole by som z Borišova lyžoval najviac ak po zákrutu k potoku. Zato nad ňou je to stále väčší boj so snehom. Rúbanisko aj skratka lesom od kolíb na Košariskách sa veru už pýtajú poorať.

Lúka? Tak po kolená, v pohode :-) Ale ide sa do traverzu Borišova a tam už miestami ide do tuhého. Krásne je tu všetko osnežené, nefúka už veľmi, ale záveje sú teda parádne a stále viac sa treba aj zohýbať. Aj keď nájdu sa aj relatívne pohodové úseky:

Konečne von z lesa, k chate sa len obzriem, aj tak ju poriadne nevidno. Ide sa na Ploskú. Najprv poriadne hlboká stopa, od chaty natiahnutá, ale potom už len mlieko s víchrom a snežením. Som rád, že vidím od tyče k tyči, ale aspoň tu nehrozia lavíny – vyfučaný celý kopec do starého ľadu.

Prašan začína pribúdať na druhej strane až tesne nad sedlom. Prístrešok v sedle skoro nevidno, celý je pod snehom a dole do Revúc už je to poriadne „veslovanie“ – prašanček fajnový, riedky, vzdušný, len ho je priveľa a sklon je príliš malý. Na rovinke pod salašom prichádza na rad aj stromčekovanie :-) Až nižšie, kde už mi to nepomáha, lebo svah je strmší, míňajú ma traja snežničiari. Pekná stopa po nich, tak kľučkujem, nech ju neničím, a fičím bez jaziev až dole do dediny. Na tejto strane VF je toho snehu nejako viac aj dole...

Rišo Pouš