Prieskum prašanu okolo Minčola malofatranského

Auto sa rúti cestou na Martinské hole, o siedmej ráno rampa dokorán, rampár ešte zalezený, neotravuje či máme reťaze. Aj tak netreba, cesta vydretá až na výtlky (sú stále väčšie) a ideme iba ku Studničke, na zákrutu pri čerpačke pre zasnežovanie. Len musíme dať pozor, či nejaký šialenec nejde zhora. Ale miesta na vyhnutie sú. Toľko dopravný servis, parkujeme komfortne, miesto je tam tak pre desať áut.



Ideme preveriť prašanové možnosti okolo Minčola, tak na úvod plynulé rozkĺzanie po zvážnici smer Priekopské hole. Lesom ako z rozprávky, popod osnežené a omrznuté stromy ako z Mrázika, na lúkach zasnežené chalúpky, no gýč! Len ten Aladin zas klamal, malo byť krásne a zatiaľ len taká pastelová šeď. Ani sa neoplatí farebný film do foťáku zakladať :-) Našťastie vrstva mrakov je tenká a visí len na vrcholcoch hôr, čiže okolo tých 1500m.

Stopu nám nejaký dobrodinec natiahol až po Dlhú lúku, odtiaľ do sedla Prašivé razíme svoju, ale je to jednoduché - na starom zamrznutom podklade asi 10 - 15 cm prášku. Tak najprv na Predný Minčol (to je ten vzdialenejší, bez smerovníka) a už prášime na východ popri modrej značke. Vršok trochu ufúkaný, ale inak parádna prachovačka, aj v lese sa dá, kým je riedky. Ani cikcaky nazad hore nie sú náročné, prášok je jemný. Traverzneme si to do sedla Okopy a teraz na ten „ozajstný“ Minčol, ku krížu. A skúšame to na opačnú stranu, žilinskú. Takisto paráda, najväčšia cez riedky vrcholový les. Nižšie v hustejšom toho prašanu trochu ubudne, ale stále je to fajn a po prekrižovaní zvážnice zas poriadne prášime v strmom rúbanisku. Zastavujú nás až mladé stromky, keď sú príliš nahusto vedľa seba. Žeby sme im hlavičky nepostínali. Nazad hore relatívne komfortne po vychodenom turistickom chodníku. Len z tej rúbane trochu trvá, kým sa naň cik-cak vyhrabeme...



No a potom už presun po hrebeni smer juh, aby sme na Šíravách odbočili doľava a užili si asi najlepšiu lyžbu, smerom k autu. Dokonca sa zázrak stal, na pár minút aj Oskar zhora preblikol. Čiže vršok komfort strmý a prachový, popri potoku tiež sa dajú pekné oblúčiky vytínať a prašanu ostalo aj dole v lese dosť, takže slalom pomedzi smrečky - bučky a krížom cez zvážnice si tiež dokážeme relatívne užívať.

Paráda, krátke to bolo, ale intenzívne a to slnko ani moc nechýbalo, hlavne že konečne bolo vidieť pod nohy. Do tých 900 až 1000 m je snehu aj prachu dosť, nižšie veľmi rýchlo ubúda, to vidno napríklad cestou hore a dole. No, hádam aj nižšie ešte prisype...

Rišo Pouš