Novoročný dvojitý výšľap pod Chleb

Prvé ráno roku 2017 v Turci: -10 ako v mrazáku, kotlina pod riedkou hmlou (alebo je to dym z pyrotechniky? hehe), hore na kopcoch azúro. Odbočka z hlavnej na Trusalovú čistý ľad, ale do lyží sa dá obuť hneď pri kempe. Auto by zvládlo aj cestu ďalej, na Zajacovú, ale načo ho trápiť? Snehu síce málo, ale je tvrdý, zato nie ľadový. Dá sa pohodlne po žltej značke pásovať, so slnkom za chrbtom. Po pár sto metroch už sa musím vyzliekať. Na začiatku trochu vytečeného ľadu a miestami nejaký odkrytý kameň, ale aj dolu to bude paráda, a poriadne rýchla, zdá sa...

Od Zajacovej už total komfort bez šutrov v snehu. V strmších stúpaniach už je výstupová stopa často vyleštená do ľadova, treba sa mocnejšie palicami zaprieť, alebo si dupnúť. Ale dá sa stúpať aj lesom, tam to drží.

Generál je ako fisová slalomka – rovná, betónová, ale nie ľadová. Slnko už sa pokúša vrchnú vrstvičku trochu nataviť. Ešte je tu prázdno, len pár silvestrovských oneskorencov sa neistými krokmi spúšťa z chaty. Alebo za to môže ľad?

Okolo chaty len prejdem, chodník do Snilovského sedla je taký, že stačia tenisky. Svahy Chlebu aj Kriváňa sú husto počmárané, na pohľad to vyzerá krásne, ale je to všetko zamrznuté na kosť. Skúšam zlyžovať muldu smerom pod Kriváň, kde sa zdá, že ostalo trochu prášku, ale po pár metroch to otáčam. Čistý ľad, snehu ledva pre výstupovú stopu, aj to cik-cak pomedzi kosovku.

V sedle nádherné výhľady, ale to je tak všetko, na kopce nemá zmysel ísť, možno tak na mačkách. Prehrkocem nazad k chate, zato Generál je parádna lyžovačka. A už je zahustený oboma smermi. Pod ním volím rýchly odjazd po ceste, s trochou korčuľovania na záver.

Ale nie až na Zajacovú: na zákrute nad ňou lepím pásy. Popri potoku natiahnutá stopa láka. Je taká tvrdá (ale nie ľadová), že aj pre pešiaka vhodná. Aj ma jeden obieha.

Až na hranicu lesa je to krása, potom sa stále častejšie objavujú ľadové platne. Do sedla by som asi bez haršajzní nevyliezol, tak otáčam doprava tou muldou, ktorou som chcel zlyžovať. Kľučkujem pomedzi kosovku po zvyškoch snehu, miestami bojujem s ľadovou glazúrou, Ale je to krátke a o chvíľu som hore na chodníku k chate.

Pozerám, že si nejaká rodinka na lyžiach, aj s malými deťmi, dáva západ Chlebu. Nooo, odvaha... Ja už len druhý raz Generál – slnko sa medzitým odklonilo, už to viac hrkoce. Oproti mne stúpa chlap – na koni :-)

Po ceste už spod Generálu nejdem, vyskúšam to lesom. A paráda. Chodník síce tvrdý, ale pomedzi stromy dobrý sneh a celkom je ho dosť. Len to chce kratučké oblúky :-)

Od Zajacovej ale už svištím po žltej značke, teplota rýchlo padá hlboko pod nulu. Ešte preskočiť cestu a opatrne po vytečenom ľade na konci lesa, a už korčuľujem ako bežkár po lúke k parkovisku.

Na parádu deň! Nie lyže, ani vibramy, ale trailové maratónky tu stačia! Základ je parádny, ale už by sa patrilo ho niečím prikryť.

Rišo Pouš