Po snehovej kalamite: prerážanie stopy cez Suchý

Druhá snehová kalamita tejto zimy pomaly končí, cestári už majú prehrnuté. Teploty prudko klesajú k arktickým hodnotám, treba sa ísť zapotiť prehŕňaním stopy aj do kopcov. Vyberám si „jednoduchú“ prechádzku zo Strečna cez Suchý do Kľačian, popri oboch chatách samozrejme. Ešte sneží a aj poriadne fučí, ale do chrbta, s tým sa ráta ako s pozitívom.

Kalamita má výhodu, že do lyží skáčem hneď z vlaku, na peróne. Na úvod trochu cezpoľného skifatrizmu, paličky ešte sem – tam škrtnú pod snehom o zem. Som tu „skoro“ prvý, len jeden pešiak so psom išiel predo mnou, stopy sú čerstvé. Odbočil na Starhrad, ja ale dnes hrebeňom pohrdnem, tam bude sneh sfúkaný. Pekne hore dolinou!

Dáke staré stopy sú na ceste, ale komplet zaviate, len srnky párkrát prebehnú. Kde sa dolina začína strmšie dvíhať, zapadané stopy po ratraku z chaty. Fajn, pomohlo aj to, neborím sa viac ako po členky – a to som na lyžiach!

Viem, že táto cesta je poriadne skalnatá a aj keď snehu vyzerá byť dosť, miestami ratrak vyoral kamene – smerom dole by to bola lyžovražda. Až vyššie mám od škrtancov pokoj. Zato je v doline krásne ticho, bielo.

Napájam sa na cyklotrasu z Varína, míňam zaparkovaný ratrak a o chvíľu som pri chate pod Suchým. Čerstvo odlopatovaná terasa ukazuje, že zo pol metra padlo. Začínam tušiť, že cez Suchý to bude zábava...

Aj je – už zjazdovku od chaty idem cik – cak, od Javoriny prepadák skoro po kolená. Ticho tu už nie je, vo fučaní sa pretekáme s vetrom. Ešte že pomáha do chrbta. Boj so strminou pod skalnou vežičkou, potom so závejmi v traverze. Zdá sa mi, že po hrebienku do sedla Príslop by to bude lepšie ako traverzom, ale nie je, sú tam metrové preveje:

A v sedle Príslop začína tá najlepšia zábava: myslel som si, že spodok výstupu na Suchý dáko vycikcakujem a potom vezmem lyže na batoh, ale kde! Snehu hore toľko, že chodník neexistuje, ale kosovka ešte nie je prikrytá, tak na lyžiach až hore. Všelijako, len pohodovo nie...

Po hodine som hore (smerovník udáva 45 minút), pásy chytro dole, lebo arktický víchor mrazí čo to dá. Lyžovačka do sedla v prachu? Zabudni! Vetrom vydreté do trávy! Ak nie, tak ľadové platne. A viditeľnosť 0. No, nevadí, veď nie o to dnes ide.

Tak pásy nalepiť a davaaj traverzovať Maguru. Najprv hrebienok, zas hnusné preveje, potom už stále pohodovejšie, aj keď o nejakom šmýkaní nemôže byť ani reči – stále sa aj na lyžiach borím, miestami nad kolená! Čo by tu pešiak robil, neviem.

Studničku nad chatou skoro nevidno, Chatu skôr počuť ako vidieť – zúri tam ratrak, odhŕňa o 106. Bude odmena za robotu aspoň smerom dole? Nejaké stopy po lyžiach vidno. Trochu sa obávam skrytých šutrov, ale idem do toho. A prachovačka teda parádna, až stehná pália, až po križovanie s cestou.

Po vypluhovanej ceste si dám rýchlu a komfortnú obchádzku spodnej časti Repišťskej doliny, tam je to popri potoku prihrboľaté na vkus mojich sklzníc. Ale úplný spodok už presvištím priamo dolinou, po vyleštenej výstupovej stope, až na lúky. A vyzúvačka až v Kľačanoch na konečnej MHD, tak sa mi to páči!

Rišo Pouš