Ranný tréning

Píp, pííp, píííííp. Protivný budík. Ledva rozlepené oči, spomínanie na včerajší výmysel. Mrvenie pod susedným paplónom – spinkaj láska, prídem. Rozkývať kĺby, obliecť. Jedna vrstva, druhá, tretia. Šatku, čiapku, rukavice. Zamykám zvonka. Nočný vrátnik, prekvapený zaspatý pohľad. Behať? Teraz????? Bzučiak na vchode, hups do snehu po členky. Oranžové ticho......a zima. Ako v ruskom filme. Prvé opatrné kroky, zrýchľujem. Vločky šteklia na tvári. Spiace mesto, vrčanie traktora. Neviditeľný chodník, odhrnutá cesta. Hlboké stopy po maratónkach. Prvý ranný autobus, nechápavý pohľad spoza volantu. Štrikovanie bočnými uličkami. Už je dobre, telo sa zohrieva. Les na obzore.

Tunel do lesného ticha, oranžové odblesky mesta na snehu. Zajačie stopy, srnčie stopy, moje stopy, oranžová sa mení na šedú. Ticho. Tiché vŕzganie spod nôh. Tiché padajúce vločky. Tiché sklonené konáre, snehové závažia. Zapadnutá zvážnica, obrys cesty. Z kopca do kopca, sprava doľava, pravidelné tempo, žiadne vážne kilometre, ľahký beh na pohodu. Úsmev na tvári. Mesto sa stráca za chrbtom, oranžová tma sa mení na sivú. Sneh svetielkuje, svet tíchne, zima vonia januárom, v nose štípe. Rytmická monotónnosť. Kilometre pribúdajú. Lesná hradba. Obrátka.

Návrat po vlastných stopách. Svetlá v diaľke, oranžové blikanie pomedzi konáre. Z kopca. Tlmený dopad chodidiel. Do kopca. Kolená vyššie! Nálada núti zrýchľovať. Myšlienky sú slobodné. Ešte pár metrov. Vynorenie z tunela. Oranžová vybledla. Babka s lopatou, mačka vysoko dvíha labky. Na zastávke nechápaví ľudia. Ubytovňa na obzore. Domovník a čerstvo odmetené schody. Pusa, strečing, sprcha. Denný vrátnik. Do práce? Tak skoro??? Sneh po členky, mesto už zhaslo. Je svetlejšie, ale sivé. Autá v bielych kožuchoch. Deň sa začal.

Andrej