Skalka pri Martinských holiach

Po pracovnom týždni, dusiac sa pod inverznou pokrievkou, žiada sa telu vyliezť na slnko. Ale začal zákaz vychádzania, takže to napadlo aj ostatným ľuďom. Bolo preto treba vymyslieť, kam (čo najbližšie od domu) a kade (aby som nestretol viac ľudí ako v meste). Nooo a Skalka, nenápadný kopček na bočnej rázsoche, vybiehajúcej spod Krížavy na západ, sa javila ako vhodný cieľ. Aj jej najbližšie okolie.

Takže obligátna výstupovka z Vrútok po žltej pod Minčol – aj som špekuloval či nezájsť za výhľadom, ale okolo kríža sa isto mrvilo hafo ľudí. Som to radšej zo sedla Prašivé otočil opačným smerom, prešvihal som ten úsek hrebeňa pod Krížavu, po ktorom už začínalo korzovať pol Martina, a odbočil na zelenú. A tam – zrazu ani nohy. Pritom vyhliadkový, otvorený hrebienok, pod nohami biele more a chrumkavé zvyšky snehu, nad hlavou hrejúce slnko. Proste paráda.

Na Skalku k smerovníku je to len na skok (oficiálne tuším 30 minút) a  samozrejme prevažne z kopca. Vpredu dominujú výrazné bralá NPR Kozol – ale to je cenné územie, treba ho pozorovať len z odstupu. Potom už čoraz prudší a čoraz lesnatejší zostup do sedla Kobylie. V záverečných stovkách metrov aj mierne zahádzaný konármi, čo sem vietor poukladal. Zhruba v polovici klesania lúka na malej plošine - tam sa chodník rozdvojuje. Zelená doľava, vrátim sa ale sprava.

Takže sedlo Kobylie, celé v lese. Ďalej po zelenej smerom do Turia sa mi už nechce, ani času niet. Pre návrat je tu ale jedna alternatíva – traverzový chodník ku poľovníckej chate Sačné. Neznačený síce, ale zo sedla sa odpája zreteľne. Príjemný, sem tam s výhľadmi cez rúbanisko. Podobne aj pri chate, ktorá je poriadne vypipľaná, ako dáke rekreačné stredisko. A dá sa pri nej fajná voda nabrať z prameňa.

Potom už len pár krokov ku serpentíne zvážnice a z jej hornej úvrate sa odpája strmá, kamenistá cesta nazad hore na tú spomínanú lúku. Netrvá to dlho a som zas v krajšom prostredí riedkeho horného okraja smrekového lesa a stúpam naspäť na Skalku. Z nej si tentokrát užívam pekné, panoramatické pohľady na hlavný hrebeň s typickými vysielačmi. Vľavo pózuje Minčol, vpravo v diaľke Kľak.

A to je skoro všetko. Potom už spod Krížavy nazad do sedla Prašivé stretám niektorých výletníkov druhý raz, ako sa vracajú z Minčola. Ešte traverz na Dlhú lúku a pod ňou sa už vnáram do hmly, s patričnými efektami na jej hranici. Hneď je citeľne chladnejšie, ale zahrieva ma dlhý boj s gravitáciou, až dole do mesta. Program to je inak tak na 7-8 hodín podľa Hikeplannera, tak pozor! Najviac času zožerie výstup a zostup z hrebeňa, takže celkom seriózna prechádzka na krátke zimné dni. Ale samozrejme dá sa skrátiť, ak sa vyveziete autom na Hole.

Rišo Pouš