Suchý betón v Krivánskej Fatre

Prašanové orgie sú už druhý týždeň len spomienkou, po dažďoch to navyše zamrzlo, aj na hrebeni Krivánskej Fatry to bude isto lepšie pre pešiakov. Premýšľam, či vôbec brať lyže... Ale Čendo a spol. aktualizovali pred pár dňami okolie Stohu, tak reku pozriem opačný koniec: zo Strečna hore na Suchý, a potom sa uvidí.

A tu som zase raz zistil, ako treba v týchto podmienkach precízne plánovať. Rozmaznaný kopami snehu v BB a podobnými aj okolo MT, skoro som z nôh spadol, keď sa môj vlak vynoril z tunela pred Strečnom. Po snehu ani stopy!!! Ozaj veľmi lokálne boli tie doterajšie sneženia. Že trochu popešujem od vlaku, s tým som bol zmierený, ale až tak vysoko nad Starhradom že skočím do lyží, po takmer 50 minútach...

No dobre, ale ďalej až k chate relatívny komfort na ratrakom načechrávanej a pešiakmi do hrboľata udupávanej ceste. Len som bol za divného (takmer aj sám sebe) - jediný na lyžiach. A keď som ešte minul chlapa, síce na snežniciach, ale len v trenkách... Dole mokrý betón, vyššie suchší, dokonca nejaký čerstvý poprašok sa vyskytol, takže to nepodklzovalo ani v strmom nad chatou, popri vleku.

Zato ďalej, v lesíku smerom do sedla Príslop, ťažkým snehom olepené stromy nevydržali oteplenie a vetry a v lese je teraz poriadny bodrel... Z Príslopu niekto poctivo štrikoval na lyžiach až hore, ale až na vrchol sú teraz vymurované komfortné betónové schodíky, tak som si pomyslel, že to môžem... Lyže na batoh, a o chvíľu už som si užíval poriadny juhozápadný fičák a franforce mrakov na vrchole.

Predtým sa na chvíľu síce ukázal zvyšok hrebeňa... Ale pretože som veril Aladinovi, že sa popoludní dočasne vyčasí a ráno sa mi nechcelo na vlak, začal som neskoro a na hrebeňovku už ani pomyslieť. Tak hrkotačka v mlieku dole do sedla, smer Magura. Podklad ľadový, ale državý. Samozrejme, keď som sa dole otočil, aha ho:

V týchto podmienkach  je zliezať z kopca hádam väčší trest ako stúpať, tak som si „užil“ traverz k chate pod Kľačianskou Magurou, tiež poriadne zabordelovaným lesom. A takisto „zjazd“ dole do Kľačian. Len na spodku svišťanie po zvážnici a lúka nad dedinou už sa dali v komfortnom móde, bez pálenia stehien. V pohodke až na mostík v Kľačanoch – neskutočný rozdiel v množstve snehu oproti tomu Strečnu!

Rišo Pouš