Turiec

Týždeň po pekelnej MF100 behanie nohám ešte nechutí, ale na bajku už to trochu ide. Chce to niečo ľahké, poteší ochladenie po tých horúčavách a aj mierny západný vietor. Tomu prispôsobujem plánovanie a z vlaku sa vykladám v Predmieri – začnem cez jeho časť Podháj, v martinskej časti Podháj skončím. Medzi tým Súľovské vrchy (poriadne dlho som tu na bajku nebol), prekrižovanie Rajeckej doliny a z Kuneradu preskok cez malofatranský hrebeň v sedle Maríková. Aj gravel by to dal, ale ako furt hovorím – som rád za pohodlie celopéra. V prvej polov

Môže kto chce čo chce hovoriť, MF100 považujem za najnáročnejšie ultra na Slovensku, aj keď tento rok mu statočne konkuruje napríklad komunitná Oravská Ultra Výzva . Parametre sú jedna vec (COROSy namerali 105 km / 7200 v. m), ale hlavne vieme, čo dokáže vystrájať počasie koncom júna. A teraz sa teda predviedlo tak, ako ešte pri žiadnom z doterajších ročníkov. Vrcholiaca vlna horúčav s maximom takmer na 40 stupňoch? Ideál na behanie! Preto som v piatok večer odchádzal do Terchovej čo najneskôr a s takým rešpektom, ako ešte nikdy. Rešpekt podporený

Mal byť o polovicu dlhší a o týždeň skôr, no to som ešte skapínal s boľavou hlavou a nejakou virózou. Celý pracovný týždeň rovnako tak. Ale keď hlava v piatok dobolela, hneď začala vymýšľať pre telo program na víkend. Že keď na tú MF100 už moc nenatrénuje, aspoň sa aklimatizuje – jednak na tie trópy, ktoré akurát prišli, jednak na HOKY , ktoré už som dlhšie nemal obuté, lebo si ich šetrím na stovky. No a prečo si nedať ako prvú stovku v sezóne hneď tú najťažšiu? Bude sranda tak či tak, pretože tento posledný seriózny tréning bol

Kedysi to bola moja (takmer pravidelná) klasika: v nedeľu podvečer do Bystrice a v piatok podvečer do Vrútok. Dve a pol až tri hodinky, podľa vetra. Šturec bol vždy popri susedných Kremnických Baniach a Donovaloch takmer bez kamiónov, dobre sa jazdil. V Turci potom bočné cesty, ešte pustejšie. Len ten vietor fúkal väčšinou podľa Murphyho zákonov. Stávalo sa aj to, že som nohami vrtel na malej píle z domu až na Šturec. Najdlhšie stúpanie v Európe, takmer 50 km – no kde majú také? Nie, že by som tadeto už teraz nejazdil, no už nie tak často. Tak som

Tak je to tu zas – ultrasezóna už dávno beží, ale niekto si trúfa po „až jednom“ tréningu v teréne naklikať v mape maratónik s 2000 výškovými. A namiesto toho, aby si to sám tichúčko odtrpel, bohorovne so sebou stiahne tých, ktorí ho už párkrát poriadne prehnali po grúňoch. Tretí a najpomalší ultráš sa tentokrát nezúčastnil vďaka nejakej úbohej výhovorke, tak psa len hrôza obišla, keď zbadal vyšvihané lýtka zvyšných dvoch. Ale už sa nedalo cúvnuť. Tentokrát to teda bol okruh po zaujímavých miestach okolo zlatého mesta, so štartom a�

Aj do trailovej sezóny treba pomaly telo prebudiť, tak som využil domáce ihrisko a týždenník na vlak, vyskočil z osobáku v Príbovciach a našteloval sa tak, aby som sa po nejakých štyroch hodinách ďalším osobákom mohol vrátiť domov. Jednoduchý plán bol taký, že po fajných, mäkkých lúkach sa dostať do podhoria Malej Fatry, obehnúť kolečko po lesných cestách krížom cez zaspávajúce lyžiarske stredisko vo Valčianskej doline, popri partizánskych bunkroch (kde som v živote nebol) a s otočkou niekde pod Hnilickou Kýčerou sa po druhej strane bočného

Tak som uložil chlpaté pásy na letný spánok, lebo som sa dozvedel, že v Turci už aj severné svahy sú obschnuté. Teda zvážnice na nich. Po suchej zime a rekordne teplom februári niet sa čo diviť. Namazal som, nafúkal som a vyrazil som, radostne trúsiac kúsky zaschnutého jesenného blata z rámu. No len na domáce ihrisko, že keby mi dochádzalo, nech sa viem chytro vrátiť. Polka marca, teplota ako začiatkom mája, zvykáme si. Príroda zatiaľ hádam tiež, uvidíme... Nakoniec som natočil nejakých 50, nohy celkom stíhali, len zadok nie. Sedlo – najslabší kus

Tak na toto som sa strááášne dlho tešil, doslova roky nekonečné! Že si raz dám Strečniansku úžinu na cesťáku, na pohodu. Jasné, že som párkrát tade prebehol, ale vždy núdzovo a rýchlo, v čase mimo špičky, a aj tak to bolo šialené. Hlavne v tých trojpruhoch bez krajnice. Ale keď už po tých 27 rokoch výstavby (!!!) otvorili tunel a zatiaľ ho kvôli nejakej sfušovanej blbosti znovu nezavreli... Čo nie je, môže byť, takže kam inam mohol smerovať prvý jarný výjazd, keď asfalty obschli? Tam a nazad, plus kolečko okolo vodného diela žilinského. A 

Klasicky zo Šútova do Vrútok bol zámer – hore cez chatu pod Chlebom, cez Kriváne a Suchý, dole cez Maguru. Ale prečo popri Váhu? No lebo počasie bolo proti a otočilo ma za Pekelníkom nazad, tak som sa nejako domov musel dostať – a keď to nešlo po hrebeni, išlo to popri Váhu, no čo už... Lebo januárové inverzie skončili, nabehol teplý front, malo jemne snežiť a na hrebeni vôbec nefúkať. Tak som si povedal, že aj keď výhľady nebudú, snehu je málo, je tuhý, červená hrebeňovka bude predupaná, veď aj inde je to na tenisky. Lenže nesnežilo a na hreb

No kedy sa má poctivý robotný ľud v týždni dostať na pásy? Len po robote. Takže teraz rovná sa za tmy. Ale „na tri krále o krok dále“, tak aspoň časť výšľapov za vidna sa zadarila, lebo štart z domu po tretej a do lyží skok o pol štvrtej, dajme tomu. V oboch prípadoch, len ten Lysec bol ešte pri -10 stupňoch a jasnej oblohe, pri výstupe na chatu pod Chlebom (lebo vyššie sme nešli) už popŕchalo a zahmlievalo. A každý, komu som sa pochválil, hneď sa pýtal, či sa to dá zlyžovať a či trčia kamene a či sa dá od parkoviska (DÁ!!!) a také t

Jasná správa: kto chce ísť teraz na Hole na pásoch, oveľa lepšie spraví, keď pôjde z Vrútok a nie z Martina. Serpentíny zo Strání, spod starej lanovky (žltá značka) sú od mostíka také zodraté pešiakmi, že ažžžž. Zato od rampy v Jedľovinách, kde vyberajú poplatok za cestu, sa v podstate dá hore aj dole od auta. Zaparkovať je kde na dvoch malých parkoviskách hneď nad rampou. Cesta „investička“, ktorá odtiaľ vedie na tie Stráne, je spevnená, pokrytá pár cenťákmi autami ujazdeného a pešiakmi uchodeného snehu, ideál aj pre mtb. Síce na zači

Tak sa to konečne stalo!!! Sneh v uliciach pri tomto najstaršom slovenskom silvestráku nebol už poriadne dlho a priamo pod nohami ešte dlhšie. Tá vodnatá kaša z r. 2017 sa veľmi nepočíta. Teraz sa zima vrátila vari dva dni pred Silvestrom, v noci pred štartom padlo zo päť čísielok a mesto to do rána ledva stačilo poodhŕňať a posypať. Takže rýchlikom to po štarte a vo všetkých piatich okruhoch dosť podklzovalo, preto aj najrýchlejšie výsledné časy boli trochu pomalšie ako obvyklé asfaltové. Ale o to nešlo – konečne to vyzeralo ako v zime. Aj s�

Na severe Turca, pri výjazde z Vrútok smerom na Strečno (a doslova pár metrov od zjazdu z diaľnice), funguje už od roku 2005 jeden z najtradičnejších a najznámejších skialpových obchodov na Slovensku – aj s vlastným e-shopom , ako inak. Aj keď začínal na rastúcej vlne popularity skialpinizmu, dnes samozrejme ponúka výbavu aj na turistiku, lezenie, trailové a cestné behanie či kempovanie – je to jednoducho overený základný tábor pre fanúšikov pobytu a pohybu v „prirodzenom životnom prostredí“ v lete aj v zime. Znalci skituristi a outdooristi ho

Je síce menej známe ako to piešťanské, ale zato je ho viac. Poctivo ho miesia traktory na zvážniciach, zvlášť v čase tej pravej, sychravej jesene, aká udrela napríklad počas mikulášskeho víkendu. Zima aj s lyžovateľným snehom pripadla na predošlé dva víkendy, teraz už len biedne a mokré zvyšky, aj to len niekde nad 1000 m. A obloha sivá, usmoklená, čo s tým? Aspoň sa ísť vyvenčiť a zároveň popreverovať niektoré miesta a cesty, kde som ešte nebol. Tentokrát teda na severe veľkej Fatry, pod Kľakom, Prieložnicou a Katovou skalou. So začiatkom v T

Dušičkový víkend a počasie konečne chvíľu prívetivé – nepršalo už zo tri dni, to je na túto usmoklenú jeseň poriadne dlhá pauza! Ako bola zrušená ostatná zima, tak teraz aj babie leto, že? No aj teplo udrelo na dušičky poriadne, ale zas tie blatá teraz už tak rýchlo neschnú. Tak sa mi nechcelo moc sa zaprasiť. Mal som síce na bajku už dve vrstvy blata, vari ešte zo septembra a októbra, tak že sa nič nestane, ak pribudne aj novembrová, ale zase s mierou! Bicykel v trojobale? Nie, lebo viem, že pod Flochovou v Kremnických vrchoch sú kilometre exkluzívn