Turiec

Neveľké vápencové bralko na južnom okraji intravilánu Sučian (tých turčianskych) je všeobecne známe najmä historikom a archeológom, lebo zdokumentovaná kontinuita osídlenia tu siaha o hoooodne ďalej ako len do roku 1264, čo je rok prvej zmienky o obci. Svoje hradisko aj sídlisko tu mali ľudia lužickej kultúry už pred 3200 rokmi (v mladšej dobe bronzovej) a ktovie kto tu býval pred nimi. Na sídelnú tradíciu plynulo nadviazal ľud púchovskej kultúry (lužická kultúra krížená s Keltami), ktorý sa už dožil aj príchodu Slovanov. Našli sa tu napríklad rím

Pretože mi došla invencia vymýšľať trasy vo vnútri okresu, vymyslel som si, že si z domovského Turca zabehnem do Ružomberka. Snehy miznú z veľkofatranských pasienkov raketovo (veď ich ani veľa nebolo túto zimu) a zvážnice nižšie ako 1000 m sú už dávnejšie behateľné, bude to pohoda. Možno s výnimkou okolia sedla Príslop na začiatku, ale tam sú tiež lúky vytopené, aj z domu to vidím. Využijem najmä cyklotrasy, ktoré križujú Ľubochniansku, Bystrú a Čutkovskú dolinu – dúfam, že ma predtým pohraničiari v sedle Príslop nezastrelia. Osobáky z R

No, preklápa sa nám sezóna šmýkacia pomaly do behacej... Predtým však ešte posledné záchvevy zimy pred posledným marcovým víkendom - a s nimi dve správy, klasicky dobrá a zlá. Dobrá, že nasnežilo. Zlá, že len vysoko. Dole iba zvážnicové blatá zamrzli. Tak som si rozhutoval, čo s načatou nedeľou v rámci okresu, aby z nej aj tento outdoorový bulvár mal dáky úžitok. A som si vymyslel, že tak ako som chlpatú sezónu začal, bolo by dobre ju aj zakončiť, lebo sa má totálne brutálne otepliť. Čiže idem zo Sučianskej doliny na Malý Kriváň malofatr

Perfektne fungujúci Murphyho zákon priniesol po predčasnej jari studený front presne pred prvým marcovým víkendom. Čiže po krásnych a teplých pracovných dňoch sobota veterná, studená, všetko zamrznuté na kosť, alebo skôr na čistý ľad. A navyše prikryté centimetrom prašanu, ktorý parádne maskoval žraloky a iné zákernosti, ktoré predošlé odmäky vyplavili "na hladinu". Takže vôbec sa mi nechcelo trepať lyže niekam, kde ich budem musieť najskôr hodinu vynášať a potom budem nimi po ľade škrípať. A všetky vnútrookresné šliapacie lokali

Príliš skorý príchod tepla už dlho posúva dolnú hranicu snehu, studený front v piatok ale všetko natopené zabetónoval. Našťastie hore aj prikryl tenkou vrstvou nového snehu. Takže taktika na krásnu nedeľu bola takáto: pretože nad lesom bude vylízanô do ľadu a v nízkych polohách snehu nieto, treba zaútočiť na medzivrstvu – lúky, hole a riedkolesy na ich hornej hranici. Z okresu von ani na krok, navyše po sobote ťažké nohy ostali a nosiť lyže na chrbte do kopca sa mi už vôbec nechcelo, tak aj tu zostala jediná možnosť: požičal som si auto a davaj

Len taký rýchly pondelkový aktuál z okolia Martinských holí, konkrétne zo Strání od lanovky po serpentínach hore, potom cez Veľkú lúku po hrebeni na Hornú lúku, po zelenej dole do Turatínskeho sedla a pekne nazad. V nedeľu ráno dole ešte pršalo, do večera to začalo mrznúť a v pondelok ráno na mostíku na začiatku serpentín také hrboľato-klzké predjarie. Až nad delom ( okolo 900 m) dáke súvislé snehoľady pod nohami škrípali a do lyží som naskočil až na asfaltke – cez Kalužnú už to ide v pohode. Na zmrznutom dáky cenťák prášku, aspoň ab

Lebo predsa len keď je sneh, lepšie sa odhaduje či sa sem oplatí prísť čmárať, ako keď nie je. Zato teraz ho bolo až moc, príliš brzdil dole grúňmi, ktoré tu nie sú veľmi sklonené. A ak sú, rýchlo končia v lese. Na poturistikovanie je to tu ale vhodné samozrejme furt. Na to, ako je Skalka blízko pri frekventovaných Holiach, chodí sem málo ľudí. Možno preto sa tu dement na skútri nedávno vybúril, asi v nedeľu. Málo široké mu to bolo, just musel chodník rozryť. Stopy jednoznačne viedli k poľovníckej chate Sačné – za chatou drahá audina, za audin

Po usneženej sobote svitla krásna a mrazivá nedeľa a bolo nutné sa rozhodnúť, ktorý prefláknutý domáci kopec opáčiť. Lebo nadzigalo statočne a vďaka postkoronálnej dýchavičnosti sa mi veľmi nechcelo stopu pretláčať niekde mimo civilizácie. Ale zas: napadalo ozajstné páperie a najmä vo vyšších polohách ozaj jemné, tak to celkom išlo aj pri hlbokej orbe. Každopádne vrelá vďaka predjazdcom. Voľba teda padla na Chleb náš každodenný, ale kým som sa domotal do Trusalovej ku kempu, už tam vládol autochaos – jedni utekali dole, že niet miesta, druh�

Taký druhý vnútrookresný aktuál po karanténe, keď zatiaľ inde nesmiem. Ale príde papier od doktorky a potom bude sveta žiť! :-) Takže aspoň krátko po žltej značke: od kempu hore na Dlhú lúku, po hrebeni na Hole a s malými obmenami nazad. Lebo konečne nejaké sneženie prišlo a v noci z utorka na stredu niečo padlo aj v kotline. Aspoň na oko, že bola krajina biela. A v lyžiarkach sa od konečnej mhd lepšie šliapalo ako po suchom. Teda po nasolenom a mokrom – asfalte. Ale len po rampu, kde výpalníci zo strediska kasírujú 10 Eur od každého auta, ktoré

Kde bolo tam bolo, najprv nebol sneh a potom bola korona. Takže až v nedeľu 10.1. z karantény priamo do lyžiarok - pri chatovej osade Jarolím v Sučianskej doline. O pol ôsmej ráno už bolo parkovisko poloplné. Nočný mrazík schrumkavel blato a sobotňajšie sneženie ho trošku pocukrovalo, preto som maratónky nechal v aute. Ostatní traja spolupáchatelia ale poctivo niesli okrem lyží aj lyžiarky v batohoch, až na „Chvalabohu“. Cestou hore snehu nejako veľmi nepribúdalo, až som sa divil. Až tam, kúsok pod Veľkou Kráľovou, na zvážnici. Odtiaľ už ale par�

Po pracovnom týždni, dusiac sa pod inverznou pokrievkou, žiada sa telu vyliezť na slnko. Ale začal zákaz vychádzania, takže to napadlo aj ostatným ľuďom. Bolo preto treba vymyslieť, kam (čo najbližšie od domu) a kade (aby som nestretol viac ľudí ako v meste). Nooo a Skalka, nenápadný kopček na bočnej rázsoche, vybiehajúcej spod Krížavy na západ, sa javila ako vhodný cieľ. Aj jej najbližšie okolie. Takže obligátna výstupovka z Vrútok po žltej pod Minčol – aj som špekuloval či nezájsť za výhľadom, ale okolo kríža sa isto mrvilo hafo ľudí. Som

Akurát som špekuloval, kam ísť v sobotu telo vyvenčiť, keď došla správa od Maja: „Ideme s Jožom pobehať, asi 50, pridáš sa nech ho sám nebrzdím?“. Došla aj mapka – pekné kolečko. Také logické tvary, to ja rád. Aj keď... Trochu som zaváhal, lebo ukazovala skoro 60 a Majo potom ešte čosi poslal, akože Jožo je dáky premotivovaný a už nakreslil aj druhé kolečko, 70-kilometrové. Ale to už psí rozum nebral, len sa tešil, že ho dobre vyvenčia. Počasie hlásili ideálne na pobeh – psa by von nevyhnal, ale ultráša pokojne. Takže dohoda padla, nové

Taký krátky okruh na pár hodín, pokojne aj na popoludňajšiu prechádzku. Čiastočne mimo značiek, s mnohými peknými zákutiami - pre tých, ktorí nevyžadujú bombastické vysokohorské scenérie. Aj keď z toho Kľaku vidno pol Slovenska, samozrejme. Vhodná prechádzka takto v novembri, alebo na jar, keď ešte listy na stromoch nezavadzajú a žihľava neštípe. Lebo aj tú treba na tejto trase zohľadniť. Ale nie nutne. Takže: z dediny je to na Kľak jednoduché, po modrej. Len od konca asfaltky som dočasne tou modrou pohrdol a skúsil to priamo prielomom potoka. Prá

Nedeľa, druhá celoplošne testovacia: v kotline mlieko, hore raj. Ide sa hore, testovanie bude cestou dole, to má čas. Ale hore tade, kade moc ľudí nechodí. Davy si užijem pri zostupe. Lebo vymyslel som si okruh z Turčianskych Kľačian cez Malý Kriváň a Kľačiansku Maguru. Taká akurát prechádzka, ideál do tohto počasia. A bez naháňania. Po modrej hore, po červenej po hrebeni, po zelenej dolu. Len úvod z Kľačian do Sučianskej doliny po pekných lesno-lúčnych cestách mimo značiek. Návod na začiatok je fakt jednoduchý: kým z autobusu všetci valia po zelen

Niečo ako Tour de France, len v "trošku" skromnejšom formáte a prispôsobené obmedzeniam súvisiacim s vojnou proti korone. Aby som bol slušný. Lebo druhá „celoplošná“ sobota prišla konečne s ukážkovým, jasným, neskorojesenným počasím a všetci sa vyrútili do hôr, za výhľadmi ponad inverzný zákal. Tiež som chcel, ale moja cestná „frajerka“ doma fňukala, že som s ňou už dlho nikde nebol. No hej, ale kam sa dalo v tých dažďoch? Výhľady budú aj v nedeľu, tak som jej vymyslel výlet – akože obehnúť po čo najdlhšej trase kolečko