Turiec

Martin, severný okraj sídliska Košúty 1, oproti Kauflandu, pár metrov od kruháku na hlavnej ceste. Sivá, relatívne nedávno zrekonštruovaná polyfunkčná budova Košútka s adresou Hodžova č. 3. Vchod (ako) do bytovky, schody na prvé poschodie, reklamné bannery z ulice na stenách, dnu na podlahe, trafí ozaj každý. Za sklenenými vstupnými dverami pre neznalého prekvapenie – otvára sa priestor cez tri poschodia: výška 10 metrov. To je nové indoorové centrum, otvorené v polovici februára. Lebo okrem lezenia a bouldrovania ponúka aj stolný tenis, zopár „baro

No, radšej by som samozrejme niekde pásy dral... Ale táto zima – nezima! Keby ešte len toho snehu nebolo, nepoviem - ale to extrémne sucho! Povymetal som také poľné cesty medzi Martinom a Kláštorom, na ktoré sa za normálnych okolností vliezť nedá. Ale teraz prachu ako v strede leta, vidla zaprášená už na prvej lúke, o nejakom blate ani chýru. V polke februára, strašné! V noci kosa poriadna, no od rána slnko naplno - tak zámer bol začať trošku neskôr a jazdiť čo najviac mimo lesa. Najprv smer juh – slnko už je vyššie, tak nerezalo do očí, ale aj ta

Najvyšší kopec Kremnických vrchov má síce 1319 m, ale je to zalesnený chrbát bez výhľadov a všetky cesty na tú „náhornú plošinu“ vedú lesmi, z veľkej časti hospodárskymi. Len hore je rezervácia. Zároveň ako pokračoval snehovo biedny február (skôr taký koniec marca), keď sa v noci vyjasnilo a všetko to zmrzlo, nechcelo sa mi lyžami dakde po ľade hrkotať, obul som trailovky. Vyšiel z toho okruh od vlaku k vlaku, z hororovej (Hostelovej?) stanice v Hornej Štubni. Samé zvážnice, len strmý záver výstupu na Flochovú od severu (po zelenej) po lesnom

Nooo nasnežilo cez víkend a do ďalšieho ďalekooo, a aj predpoveď nie ktovieaká... Tak kedy má robotný ľud šliapať a aspoň nejaký prach si užívať, ak nie po práci? Takže jeden povoz, štyri telá, tri páry lyží, jeden lopár, ich postupné zbieranie od jedného kraja mesta na druhý, škrípanie zubami (aj v prevodovke) v pravidelnej zápche za Martinom, odbočka v Košťanoch v ústrety predvečerným, ružovým vrcholkom Veľkej Fatry, za chrbtom oranžové svetelné efekty západu slnka a nasúvajúceho sa frontu nad Malou Fatrou, hrkotanie po výtlkoch cez Belú

V noci z nedele na Troch kráľov nadzigalo snehu v Turci neúrekom, asi 2,5 cm. Predtým pár dní asi 1,5 cm. Aj by som si povedal, že počkám, kým to množstvo sadne, ale zrazu volá J.J., že jej volal dáky kamoš, že na Chleb SA DÁ OD PARKOVISKA na Zajacovej a že horná polka Generála sa dá aj zlyžovať! Pretože zmysel pre nezmysel mám dobre vyvinutý, neváhal som a čuduj sa svet, o hodinu už sme sa obúvali do lyží pri posledných domoch v Šútove!!! V podstate som sa obetoval, aby nebola len sama za divnú. Ale fakt, aj viac tam bolo (možno až 4,2 cm), čerstv

Nenápadný kopec v sz časti Veľkej Fatry, nad Podhradím, menej navštevovaný ako susedná Katova skala. Ale trochu vyšší, tak výhľady grandióznejšie a na všetky strany. Aj Západné Tatry odtiaľ vidno. Síce na vrchol nevedie turistická značka, ale ľudia tam chodia, preto aj v závejoch napadaného bukového lístia je chodník hore identifikovateľný. Inak aj poriadne strmý, ale to je len záver výstupu, inak pohoda po lesných cestách. A tie boli čiastočne motiváciou ísť hore práve koncom roka – lebo inak sú často dosť blatisté (veď ako v hospodárskyc

Najstarší a okrúhlo desaťkilometrový sílvestrák na Slovensku (teraz v konkurencii ďalších siedmich) sa dožil 43. narodenín, zároveň už 13. raz ho mal pod organizačným patronátom „pan pšeceda“ Dano Konečný a jeho Turčiansky Amatérsky Triatlon. Takže kvalita garantovaná tradíciou. Akurát, že posledný deň v roku teraz pripadol na utorok, akože pracovný deň, a ešte aj na dosť nepríjemné počasie. Našťastie sa to prejavilo na účastníckych počtoch presne naopak, lebo počet odštartovaných sa zas o niečo priblížil „vysnívanej“ dvojstovke

Nie je zatiaľ veľa lokalít, kde sa dá mimo asfaltky alebo zjazdovky. Takže tu pár fotiek ani nie zo samotného strediska, ale zo zvážnic a turistických chodníkov pod hrebeňom medzi Krížavou a Minčolom. V podstate rozšírenie minulotýždňového aktuáliku, len aj z trochu iného kúta. Síce furt málo snehu (len pocukrovalo ten starší), základ skoro žiadny, ale na miestnych pasienkoch to stačí na výšľap. S lyžovaním je to horšie, niekde až prudko nemožné, ale na to je tu zjazdovka a cesta. Takže návod ako na to: zaparkujeme na zákrute pri Partizánskej

Lebo prvé snehy už dorýpali chlpatí pred vyše týždňom a čakalo sa, čo prinesie druhý snehový front. Do Čiech kalamitu, k nám ako vždy len poprašok, aj keď predpovede najskôr hovorili o slušnej nádielke. Dole v meste sa to rovno aj topilo, na ceste na Hole teplota tiež skákala okolo nuly, tak ak pôjdete hore autom, bacha – je tam na viacerých miestach slušne mydlovo. Na rampe nikto, tak sa obmedzenie vjazdu veselo nedodržuje, treba počítať so šialencami v protismere. Ale dobrá správa: dá sa od parkoviska, a keby len od jedného. Od toho hore v stredisku

No nevedel som, či druhý novembrový víkend nebude zároveň posledný tohoročný, vhodný na serióznejšiu mtb-turistiku. Lebo potom malo trochu zapršať, tak že už to do jari neoschne, len zamrzne. A po blate sa mi v tej kose moc jazdiť nechce. Inverzia už zariadila aj nočný mrazík, tak som čakal vari do deviatej, kým slnko ako-tak ohreje svet. Ani sa mi nechcelo niekam ďaleko, tak že pohľadám nejaké nové cestičky na domácom ihrisku. To sa mi už často nestáva, no teraz nastala príležitosť. Lebo námet som dostal cez týždeň cestou do roboty (vďaka). Cesty pod

Taký deň by bol hriech nechať len tak. Plnofarebný, októbrový, s ostrým svetlom aj vzduchom, s modrým nebom nad farebnými stromami. Prituhlo inverzne, našťastie bez hmly, tak osemkilometrová asfaltová rozcvička od vlaku v Hornej Štubni na Bartošku poriadne intenzívna. Chcel som síce začať na opačnej strane kopca, pri Harmaneckej jaskyni, ale okrem prvého ranného Fatrana tam ostatné nie vždy zastanú, tak radšej výskok z vlaku o zastávku skôr, v tej Štubni. Vlak aj tak trochu meškal, tak ktovie, či by „jaskyňu“ iba nepreletel. Zámer znel pomotať sa v

Tento okruh často nejazdím, lebo je tam veľa hlavných ciest a aj cez víkendy (keď mám jedine čas na dlhšie výlety) intenzívna premávka a často biedne krajnice. Ale! Akurát sa bežala Strečnianska mašľa a som tam mal ísť čosi pobehať a zreportovať. Aj som bol už doma ráno nachystaný, ale potom som pozrel predpoveď na víkend... A rýchlo som vymenil „outfit“. Lebo na sobotu hlásili hic a na nedeľu dažde. Kašľať na behanie, na žiletke som poriadne nesedel už dva týždne. Tak že sa do Strečna pôjdem aspoň pozrieť. No ale z Turca priamo popri V

Päť dní po devastačnej MF100 som ako - tak prežil „projekt Tri Kriváne“, aj keď potom dva dni mŕtvy doma hore bruchom. Nastal ďalší víkend (zároveň týždeň pred NTS), tak bolo treba zistiť, ako pokročila (de)regenerácia. Na to sa super hodila správa od dvojice rovnakých páchateľov: „Ideme niečo podobné, len o kopec vedľa“. Takže zas vertikál v Krivánskej Fatre. Počasie úplne ideálne: v noci sa prehnal búrkový front, ktorý zrušil Pohodu, ráno hmla ako v naplno pracujúcej veľkopráčovni, spotil som sa už pri obliekaní, pred siedmou ráno. Pro

Týždeň po Ultra Lavarede a MF100 nastala chuť povymieňať dojmy, ponadávať na organizátorov a politikov, posťažovať sa na staré telá a nepriazne osudu a tak... A tak som bol prizvaný do „projektu Tri Kriváne“. Čiže vraj ľahký výklus na domácom ihrisku turčianskom. Ešte že to tam poznám, inak by som aj uveril, že to bude ľahké. Ráno sa v Sučanoch zliezli tri kusy – jeden krivý po Lavarede, druhý po MF100 a tretí po antibiotikách, tak by sa to mohlo volať aj Traja Kriváni. Neskoro prišiel samozrejme ten, ktorý najbližšie býva, klasika. Schoval

Jedna z najnáročnejších, ale aj najmasovejších slovenských ultraakcií sa v zdraví dožila svojich desiatych narodenín. Prišla na svet síce už v roku 2013, ale boli tu aj dve pauzy: prvá v r. 2018 kvôli pracovnej zaneprázdnenosti jej otca Martina Drozda, druhá v r. 2021, samozrejme kvôli Covidu. Jubilantka si prežila už aj svoje prvé „obdobie vzdoru“ v r. 2016, keď metala hromy – blesky a nepustila až do cieľa všetkých účastníkov. V r. 2019 zase dočasne pribrala na odporných 180 km. Od r. 2022 vzala do rúk jej výchovu adoptívna mama Tina Magová a�