Turiec

Čo už písať o Kremnických vrchoch? Hádam každý vie, aký je to v zime raj pre bežkárov. Z oboch strán – bystrickej aj kremnickej. A stále sa to tam zlepšuje. Lebo je tam hustá sieť lesných ciest, či už tých historických, novších lesohospodárskych alebo tých špeciálne pre Bielu stopu vybudovaných. A ďalšie pribúdajú alebo sú čistené a udržiavané. Najmä okolo Skalky to na mapách vidieť. V ostatných rokoch sa aktivizuje aj OZ Kordícky hrebenák – ktorému napríklad môžete prispieť do kasičiek aj priamo v teréne. Na leto je ale dôležit

Počas vrcholiacich júlových horúčav u mňa jednoznačne vyhráva cesta nad terénom, teda aspoň čo sa bicyklov týka. A keď ešte treba niečo v práci vybaviť a to je 70 kilákov ďaleko, no nezneužijem to na výlet? Domáci žiletkári, čo okolo Kremnických vrchov bývajú, samozrejme poznajú – to koliečko asi stokilometrové, cez Šturec aj Kremnické Bane... Častá tréningová trasa, ale dá sa aj na výlet využiť. Dajú sa tu hlavné cesty čiastočne aj obabrať, a teraz to dupľom láka, lebo na viacerých (predtým katastrofálnych) miestach len nedávno pribud

Veľká len názvom, inak nenápadná dolinka na severe Turca, ústiaca svojím potokom do Váhu v Nolčove. Tiež ju asi na piatich kilometroch „postihol“ okolo roku 2010 nový eurofondový asfalt, takže dnes je to parádny tréningový terén pre žiletkárov, vhodný na horúce letné dni. Bonusom sú tri studničky cestou hore a nie veľmi strmý sklon. Len v spodnej časti jeden „schodík“ v zúženej časti doliny a horný asi kilometer – to sú tie najprudšie miesta. Prístup jednoduchý: buď po tichej, ale kopcovitej ceste SNP od Sučian cez Podhradie (chce to najmä

Väčšinou nadávame, keď sa na lesné cesty lejú tony asfaltu (väčšinou z eurofondov). Ale má to aj svoje výhody pre „žiletkárov“ a tu je jedna z nich, na severe Turca. Krivánska Fatra nie je „svetoznáma“ svojimi dolinami, ale do Sučianskej chodím od r. 2013 na cesťáku veľmi rád – lebo niekedy vtedy tuším položili až hore nový koberec. Už som dlho nad tým uvažoval, ale keď Imroman na MTBikeri môže takéto chuťovečky robiť, prečo by sme aj my tu nemohli mať niečo, však? :-) Skromnejšie síce, bez profi videa, ale aspoň fotky a gpx ako návod,

Pri týchto ultravýmysloch mám rád, keď majú nejakú logiku, keď to nie je len bezduché naberanie kilometrov a výškových metrov. A Majo jednu takú logickú líniu vymyslel a aj sa s myšlienkou podelil: chcel ísť z domu (z Turian) cez hrebeň Krivánskej Fatry a Oravskej Magury do Námestova. Okrem nástupu na hrebeň a zostupu do cieľa je to navyše jednofarebná, červená linka. Také sú najlepšie. A vraj ma vezme so sebou. Srdco bulvárneho reportéra najskôr zaplesalo (bude fotomodelka), ale hneď aj padlo do gatí, lebo som nameral dobrých 70 km a po antibiotik

Neveľké vápencové bralko na južnom okraji intravilánu Sučian (tých turčianskych) je všeobecne známe najmä historikom a archeológom, lebo zdokumentovaná kontinuita osídlenia tu siaha o hoooodne ďalej ako len do roku 1264, čo je rok prvej zmienky o obci. Svoje hradisko aj sídlisko tu mali ľudia lužickej kultúry už pred 3200 rokmi (v mladšej dobe bronzovej) a ktovie kto tu býval pred nimi. Na sídelnú tradíciu plynulo nadviazal ľud púchovskej kultúry (lužická kultúra krížená s Keltami), ktorý sa už dožil aj príchodu Slovanov. Našli sa tu napríklad rím

Pretože mi došla invencia vymýšľať trasy vo vnútri okresu, vymyslel som si, že si z domovského Turca zabehnem do Ružomberka. Snehy miznú z veľkofatranských pasienkov raketovo (veď ich ani veľa nebolo túto zimu) a zvážnice nižšie ako 1000 m sú už dávnejšie behateľné, bude to pohoda. Možno s výnimkou okolia sedla Príslop na začiatku, ale tam sú tiež lúky vytopené, aj z domu to vidím. Využijem najmä cyklotrasy, ktoré križujú Ľubochniansku, Bystrú a Čutkovskú dolinu – dúfam, že ma predtým pohraničiari v sedle Príslop nezastrelia. Osobáky z R

No, preklápa sa nám sezóna šmýkacia pomaly do behacej... Predtým však ešte posledné záchvevy zimy pred posledným marcovým víkendom - a s nimi dve správy, klasicky dobrá a zlá. Dobrá, že nasnežilo. Zlá, že len vysoko. Dole iba zvážnicové blatá zamrzli. Tak som si rozhutoval, čo s načatou nedeľou v rámci okresu, aby z nej aj tento outdoorový bulvár mal dáky úžitok. A som si vymyslel, že tak ako som chlpatú sezónu začal, bolo by dobre ju aj zakončiť, lebo sa má totálne brutálne otepliť. Čiže idem zo Sučianskej doliny na Malý Kriváň malofatr

Perfektne fungujúci Murphyho zákon priniesol po predčasnej jari studený front presne pred prvým marcovým víkendom. Čiže po krásnych a teplých pracovných dňoch sobota veterná, studená, všetko zamrznuté na kosť, alebo skôr na čistý ľad. A navyše prikryté centimetrom prašanu, ktorý parádne maskoval žraloky a iné zákernosti, ktoré predošlé odmäky vyplavili "na hladinu". Takže vôbec sa mi nechcelo trepať lyže niekam, kde ich budem musieť najskôr hodinu vynášať a potom budem nimi po ľade škrípať. A všetky vnútrookresné šliapacie lokali

Príliš skorý príchod tepla už dlho posúva dolnú hranicu snehu, studený front v piatok ale všetko natopené zabetónoval. Našťastie hore aj prikryl tenkou vrstvou nového snehu. Takže taktika na krásnu nedeľu bola takáto: pretože nad lesom bude vylízanô do ľadu a v nízkych polohách snehu nieto, treba zaútočiť na medzivrstvu – lúky, hole a riedkolesy na ich hornej hranici. Z okresu von ani na krok, navyše po sobote ťažké nohy ostali a nosiť lyže na chrbte do kopca sa mi už vôbec nechcelo, tak aj tu zostala jediná možnosť: požičal som si auto a davaj

Len taký rýchly pondelkový aktuál z okolia Martinských holí, konkrétne zo Strání od lanovky po serpentínach hore, potom cez Veľkú lúku po hrebeni na Hornú lúku, po zelenej dole do Turatínskeho sedla a pekne nazad. V nedeľu ráno dole ešte pršalo, do večera to začalo mrznúť a v pondelok ráno na mostíku na začiatku serpentín také hrboľato-klzké predjarie. Až nad delom ( okolo 900 m) dáke súvislé snehoľady pod nohami škrípali a do lyží som naskočil až na asfaltke – cez Kalužnú už to ide v pohode. Na zmrznutom dáky cenťák prášku, aspoň ab

Lebo predsa len keď je sneh, lepšie sa odhaduje či sa sem oplatí prísť čmárať, ako keď nie je. Zato teraz ho bolo až moc, príliš brzdil dole grúňmi, ktoré tu nie sú veľmi sklonené. A ak sú, rýchlo končia v lese. Na poturistikovanie je to tu ale vhodné samozrejme furt. Na to, ako je Skalka blízko pri frekventovaných Holiach, chodí sem málo ľudí. Možno preto sa tu dement na skútri nedávno vybúril, asi v nedeľu. Málo široké mu to bolo, just musel chodník rozryť. Stopy jednoznačne viedli k poľovníckej chate Sačné – za chatou drahá audina, za audin

Po usneženej sobote svitla krásna a mrazivá nedeľa a bolo nutné sa rozhodnúť, ktorý prefláknutý domáci kopec opáčiť. Lebo nadzigalo statočne a vďaka postkoronálnej dýchavičnosti sa mi veľmi nechcelo stopu pretláčať niekde mimo civilizácie. Ale zas: napadalo ozajstné páperie a najmä vo vyšších polohách ozaj jemné, tak to celkom išlo aj pri hlbokej orbe. Každopádne vrelá vďaka predjazdcom. Voľba teda padla na Chleb náš každodenný, ale kým som sa domotal do Trusalovej ku kempu, už tam vládol autochaos – jedni utekali dole, že niet miesta, druh�

Taký druhý vnútrookresný aktuál po karanténe, keď zatiaľ inde nesmiem. Ale príde papier od doktorky a potom bude sveta žiť! :-) Takže aspoň krátko po žltej značke: od kempu hore na Dlhú lúku, po hrebeni na Hole a s malými obmenami nazad. Lebo konečne nejaké sneženie prišlo a v noci z utorka na stredu niečo padlo aj v kotline. Aspoň na oko, že bola krajina biela. A v lyžiarkach sa od konečnej mhd lepšie šliapalo ako po suchom. Teda po nasolenom a mokrom – asfalte. Ale len po rampu, kde výpalníci zo strediska kasírujú 10 Eur od každého auta, ktoré

Kde bolo tam bolo, najprv nebol sneh a potom bola korona. Takže až v nedeľu 10.1. z karantény priamo do lyžiarok - pri chatovej osade Jarolím v Sučianskej doline. O pol ôsmej ráno už bolo parkovisko poloplné. Nočný mrazík schrumkavel blato a sobotňajšie sneženie ho trošku pocukrovalo, preto som maratónky nechal v aute. Ostatní traja spolupáchatelia ale poctivo niesli okrem lyží aj lyžiarky v batohoch, až na „Chvalabohu“. Cestou hore snehu nejako veľmi nepribúdalo, až som sa divil. Až tam, kúsok pod Veľkou Kráľovou, na zvážnici. Odtiaľ už ale par�