Lúčanská Fatra - Humience.

Humience - kde to je?
          Kto si nepotrpí na stonožku Poliakov a Čechov na chodníku a preferuje výstup inou trasou ako zostup, toho pozývam do Turca. V lete Bohom zabudnuté Martinské hole ponúkajú nie moc namáhavé a predsa nevyužité klbko turistických trás. Humience (1398 m n.m.) sú pekne rozpoznateľný kopec už z Turčianskej kotliny. Nachádzajú sa v Lúčanskej časti Malej Fatry.
          V tejto lokalite sa ešte stále v lete pasú kravy, ktoré zadarmo kosia svahy a robia malému počtu návštevníkov jedinú spoločnosť. Prístup na Humience je možný z dvoch východísk: zo Strání (časť MT), kam vás pohodlne vyvezie autobus 40 alebo 41 alebo z Bystričky-Lázkov, kam taktiež nie je problém dostať sa MHD.
          Odporúčam výstup po žltej zo Strání cez Martinské hole na Veľkú lúku (1476 m n.m.). Je miernejší, trvá podľa mapy vyše troch hodín. Ak budete oberať dary lesa, tak ten výstup bude naozaj tak dlho trvať, ale dá sa to zvládnuť aj za oveľa kratšiu dobu, lebo značenú cestu križujú skratky až ku vlekom na holiach. Od nich už po značke až na najvyššie miesto (smerovník v kosodrevine), už spomínanú Veľkú lúku.
          Na tomto mieste krásne vidno do dvoch kotlín: napravo Žilinská, plná malých dediniek, skalnatých brál, šikovnejší nájdu aj hrad Lietava. Naľavo výhľad do Turca obkoleseného Veľkou-Malou Fatrou, pri dobrej viditeľnosti vidno aj Západné a Nízke Tatry. Od Veľkej lúky pokračujeme po červenom hrebeňovom značení pár minút pomedzi kosodrevinu k smerovníku s menom Vidlica. Ak sa necháte uniesť kľudom a pri Vidlici neodbočíte na žltú, dostanete sa na kopec Veterné. Tiež nie zlé, ale to nie je cieľ nášho okruhu.
          V zime to nemôžete minúť, lebo po Vidlici denne kajtuje aspoň desiatka kajtistov - novinka na trhu. V lete je značenie riešené nízkym tyčovaním, ktoré Vás prevedie lúkou a lesíkom až na Humience. Na vrchole sú pohodené podomácky vyrobené snežnice, majiteľ zjavne smerom dole uprednostnil vlastnú zadnicu. Na mape sú časy trošku prehnané, ale ak opäť neodoláte kope čučoriedok a brusníc priamo na vrchu Humieniec, požadované limity splníte. Kopec má o 100 výškových metrov menej ako hlavný vrchol, ale aj tak je z neho pekný výhľad do údolia Turca.
          Prevažne trávnatý hrebeň pohoria, dáka kosodrevina, kravy, muchy. Zostup stále po žltej vás privedie na sieť zvážnic, lesných ciest alebo chodníčkov, ktoré ich často križujú, okolo poľovníckej chaty, cez Vrchstudienku až do Príslopskej doliny, kde sa k úzkemu chodníku pridáva potôčik a papuľujúce veveričky. A ste dole.
          Turistická značka vás zavedie priamo na zastávku, bus chodí približne každú polhodinku. O malej frekvencii turistov na tejto trase sú dôkazom neošklbané kvety a žiadne smeti. Huby na mňa zazerali priamo od chodníka (všetky aspoň raz jedlé). V zime je vrchol Humienec ľahko dosiahnuteľný na skialpoch, od vlekov na Martinkách najviac za hodinku.
          Prajem pekné počasie!

Martina Ševčíková