Najvyšší Končiar (1164 m) v Malej Fatre

Ten kopec v Lúčanskej Malej Fatre, nad Trebostovom, so zaujímavým názvom a výrazným tvarom pyramídy, je zdola samozrejme neprehliadnuteľný. Aj preto, lebo je vysunutý z hlavného hrebeňa priamo nad kotlinu. Ale donedávna naň nešla značka. Trebostovčania si svoju žltú smerom hore vytiahli až koncom roka 2015, aj keď obecné výstupy na Končiar majú oveľa dlhšiu tradíciu. Z Končiara ju potiahli ešte kúsok ďalej po hrebienku do Turatínskeho sedla a tam ju pripli na zelenú, vedúcu z Bystričky na Hornú lúku. Vybavené! Lebo z Hornej lúky sa tiež už pár rokov dá zbehnúť Trebostovskou dolinou nazad po modrej a spraviť asi šesťhodinový okruh. Tak sme sa vybrali preveriť ho v rámci „redakčnej služobky“ počas štátom nariadeného krízovo-veľkonočného spoznávania výlučne svojho okresu.

Značky začínajú na dolnom konci Trebostova, naproti obrovskému révayovskému kaštieľu, ale radšej sme potiahli nad dedinu a nechali služobné auto v ústí doliny, na križovatke s bývalou „tankovou“ cestou. Po nej sme prešli asi kiláčik na sever (pekné výhľady do kotliny) a tam sme sa napojili na tú žltú z Trebostova. Vľavo vbok a hneď sme začali zostra stúpať.

Začiatok je taký klasicky lesohospodársky – krížom cez zvážnice a rúbane, lesy rôzneho veku. Ešte dole sa oplatí spraviť malú zachádzku k opustenej banskej štôlni - nie je to značené, treba si nájsť podľa mapy chodník k nej. Alebo podľa fotiek tu v galérii. Je priamo nad potokom. Potom nazad na žltú a začne ten prudký výstup. Nad smerovníkom Banské sa chodník na chvíľu položí do miernejšieho traverzu. Ale na vyváženie to zaklincuje poriadne strmý výplaz po spádnici na hrebienok pod vrcholom. Len po hline, za mokra isto poriadna sranda, aj za sucha miestami na 4x4.

Pod vrcholom Končiara už sa vďaka rúbaniam ponúkajú nejaké tie výhľady cez kotlinu ku Krivánskej Fatre aj Choču v diaľke. Vrcholový smerovník je v lese a okolo náznaky starovekých valov. Vraj tu bolo hradisko. A ešte plno pekných skaliek je okolo chodníka.

Pár ďalších minút dole do Turatínskeho sedla je spestrených peknými lúkami, a potom už nasleduje mierne stúpajúci chodník, prevažne lesom až na Hornú lúku. Ale fajne sa po ňom kráča, nenudí monotónnosťou.

Hore čo? Oplatí sa povrtieť kvôli výhľadom, navštíviť grandhotel Partizán alebo „antitermálny“ kúpeľ vedľa neho. A potom už len strmóóó dole po modrej do doliny. Začiatok ešte ako tak po príjemnej lesnej ceste, aj pár serpentín sa nájde. Potom ale po dne doliny (od lokality menom Náklad) už len zvážnica a všade naokolo stopy po ťažbe, takže žiadny zázrak. Oplatí sa mať spoločnosť, rýchlejšie to ujde.

Fotograf Ripo a modelka Jaraba