Silvestrovský beh Vrútky 2017

Táák, zase sa najstarší slovenský silvestrák (momentálne sa ich behá osem) dožil ďalšieho roku. Už po 37. raz sa vrútocké city rozburácalo davmi fanúšikov, dlažba sa otriasala dupotom nespočetných párov nôh, reportéri Eurosportu šaleli, a tak ďalej. No dobre, koniec bulváru, na úvodné ulapenie čitateľa to hádam stačí, ide sa seriózne informovať.

Základom vysokej účasti je kvalita usporiadania a počasie. To prvé „pan pšeceda“ a jeho kolektív tradične drží na úrovni, to druhé... No, teplejšie bolo ako po minulé roky, nad nulou, zo tri stupne. Len keby sa to nočné sneženie nepremenilo na dážď, že? Na behanie nie zlé podmienky, len na zemi slizko a miestami aj poriadne kalužavo. Viacerí rýchlici si posťažovali na nie dobrý odraz. Turistom nevadilo, samozrejme. To sú tí, ktorí dobiehali zafŕkaní len po zadok. Rýchlici aj na hlave, tak im treba.

Tradične boli najskôr vypustené detiská (zo desať kusov) na jedno kolo, nech otestujú pozornosť a trpezlivosť šoférov. Pár minút po nich na päť dvojkilometrových kôl aj hlavné stádo. Asi 130 divných ľudí, ktorí si „beh zdravia“ predstavujú ako fučanie v chlade a daždi s nohami mokrými už na štarte. Že sa medzi nimi nájde čoraz viac dievčat (teraz 26), to je dvojnásobne divné.

Favoriti tentoraz prišli na štart včas :-) Takže pekne dopredu a už sa rezali. Víťaz posledných ročníkov Braňo Šarkan nechýbal ani nechybil, išiel systémom štart – cieľ (34:55), vraj na pohodu... A možno aj na nervy ostatným, ktorí ho darmo naháňali. Prví traja v absolútnom poradí boli v kategórii do 39 rokov, prvý „nadštyridsiatnik“ Miro Vanko doletel do cieľa štvrtý (36:49).

Medzi dioukami tiež skoro samé známe firmy, často domáce alebo z najbližšieho vesmíru. Prvé tri takisto ako u mužov boli z tej mladšej kategórie. Do cieľa sa zoradili pekne v minútových odstupoch, najrýchlejšia bola Michaela Kucháriková (43:58). Medzi väčšími dievčatami to najrýchlejšie behalo Kataríne Třískovej (47:12). Kompletné výsledky sú na stránke kk-sporttiming.com.

Nik sa na tom slize nezrakvil, do hodinky a pol dobehol aj posledný (a zároveň najstarší) účastník, tak mohla začať časomiera makať na 120%. Veľká výhoda čísiel s čipmi sa práve teraz ukázala – veď komu sa chce čakať v tom hnusnom upršanom počasí? Vyhlásenie síce nebolo do desiatich minút, ako pan pšeceda vykrikoval, ale aj tak dostatočne rýchlo. Aj odovzdávanie cien bolo v tom chladnom mrholení rýchle, lebo ruky krehli. Kto bol dobrý, dostal niečo fajné v taške, kto bol najlepší, aj dáke groše na prilepšenie. Bagetka a teplý čaj sa ušli každému, v cieli sa z várnic aj z bežcov parilo ako z lesa po daždi.

Posledné tohoročné kiláky sú teda poctivo odmakané. Takže ostáva len popriať všetkým do nového roka veľa chuti a zdravia do ďalšieho pobehovania a organizátorom do organizovania. Vidíme sa o rok...

Rišo Pouš